LEONOV, NIKOLAJKOSTOV, JURIJ
OPERÁCIA VIKING
(Operacija "Viking")
Pravda, Bratislava, 1979
edícia Členská knižnica Pravda
preklad Vasil Jasenčák
prebal Karol Rosmány
1. vydanie, 44.000 výtlačkov
75-039-79
beletria, román, II. svetová vojna, literatúra ruská,
248 s., slovenčina
hmotnosť: 330 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,20 € DAROVANÉ
*mikpa*
Po románe Sedemnásť zastavení jari od J. Semionova (r. 1975) pripravilo Nakladateľstvo Pravda ako prémiový zväzok pre členov ČKP ďalší špionážny román: Operácia Viking od Leonova a Kostrova. I toto dielo televízny divák sčasti pozná zo seriálu Operácia Omega. Má tak možnosť porovnať televízny prepis s literárnou predlohou a ešte hlbšie prežiť a precítiť strhujúce udalosti, ktoré sa odvíjajú v okupovanom Talline počas druhej svetovej vojny pri zrážke dvoch kontrarozviedok: sovietskej a nemeckej. V čase vojnovej drámy aj v tomto súboji tečie krv a hĺbavé úvahy prerýva ojedinelý praskot zbraní... Lenže nie toto je pre Operáciu Viking typické.
Odvážny zápas medzi prominentmi oboch rozviedok (Skorinom a Schlosserom) sa tu odohráva predovšetkým v súboji silných umov. Skúsenému, lišiacky prefíkanému špiónovi barónovi von Schlosserovi, majorovi abwehru, sa po dvojročnej nútenej „dovolenke" naskytá príležitosť dokázať svoje schopnosti plnením závažnej úlohy, ktorú vytýčil sám Hitler. Má prilákať do Tallina sovietskeho rozviedčika, tu ho odhaliť a získať na dezinformáciu vlastného ústredia. Splnenie úlohy má priniesť nemeckej armáde ďalekosiahle operačné výhody. Talentovaný barón rozohrá svoju partiu priam brilantne. V Moskve bleskovo reagujú na jeho ťah. Rozviedčici sa napokon ocitnú „pod jednou strechou", rádiohra dostáva vysoké obrátky, major Schlosser si za súboj vyslúži vysoké uznanie i povýšenie na plukovníka, hoci... víťazi jeho rival. Ako sa to Skorinovi podarilo? Nech o tom prehovorí sám príbeh.
Čitateľa Operácie Viking iste zaujmú aj osudy ďalších postáv. Zaujímavý je najmä príbeh Lotty, „milenky“ dvoch rozviedčikov. Z druhé, ho tábora čitateľa strhne osud majora Simakova a jeho ľudsky dojímavej tajomníčky Viery Ivanovny.
Operácia Viking nie je dielo o vojne, hoci vďaka majstrovstvu jeho autorov je priam nabité typickou atmosférou vojnových čias a z gigantického ľudského vzopätia dvoch rozviedok je na každom kroku cítiť, že o osude vojny sa rozhodovalo aj pri šálke čiernej kávy či kalíšku ruskej vodky, pri ktorých dvaja rozviedčici úporne hľadali cesty, ako jeden druhého pretromfnúť.
Operácia Viking je teda nielen dobrým, napínavým čítaním, ale aj svojským pohľadom na bojiská druhej svetovej vojny.
Šiesta kapitola
Keď Skorin oznámil majiteľovi bytu, ktorý si prenajal ako obchodník, že na niekoľko dní odchádza, ďalej rozvíjal činnosť v Talline ako kapitán Krieger. Ráno sa zastavil na mestskej správe, dozvedel sa, že Gréta Taarová sa ešte nenašla, a pomaly sa vydal smerom ku Koidulovej ulici.
Tabuľa s názvom ulice zhrdzavela a pozohýnala sa. Skorin sa márne snažil rozlúštiť načisto zotreté písmená. K ďalšiemu domu už nešiel, ale prešiel na druhý roh, a keď sa presvedčil, že je to Koidulovej ulica, so záujmom sa zahľadel do výkladu malej drogérie, z ktorej bolo výborne vidieť celú ulicu. Potom vošiel do obchodu, zastal pred pultom a roztržite sa pozrel do okna. Na ulici bolo veľa vojakov, pred domom číslo tri sa prechádzala stráž. Už Zverev hovoril o kasíne, kde si krátia čas dôstojníci abwehrkomanda. Bolo by dobre ta zájsť.
- Čo si želáte, pán kapitán?
- Dobrý deň, slečna. - Odmerane sa usmial na blondínu s veľkými ústami a ohrnutým nosom a obzrel si pult. - Prosím si zubnú kefku, pastu, mydlo a kolínsku.
- Akú značku, pán kapitán? - Dievčina vytiahla zo zásuvky vzorky a začala ich rozkladať na pulte.
Vzadu buchli dvere a ktosi veselo povedal:
- Kurt, už ti obsadili miesto.
- A vy, slečna, mi ktorú odporúčate? - spýtal sa Skorin. -Tak dlho som sa váľal v zákopoch, že som už aj zabudol...
- Môžem vám navrhnúť...
- Slečna Inge odporúča tú najdrahšiu, - vzadu sa ozval smiech a Skorin sa pomaly obrátil. - Dobrý deň, kapitán. -Dôstojník v gestapáckej uniforme ledabolo zasalutoval. -Dovoľte sa mi predstaviť: untersturmführer Karl Honigmann.
Bol to „tankový“ poručík, ktorý mu tak nešikovne dovolil utiecť z kaviarne.
Skorin sa odmerane predstavil. Je to náhodné stretnutie, alebo sa už ocitol v zornom poli gestapa? Prečo je mladý gestapák taký veselý? Za neúspech ho predsa museli potrestať. To znamená, že hlásenie podal zrejme neobjektívne, voľačo zatajil.
Honigmann mal dobrú náladu, lebo Maghiel, keď sa dozvedel o výbuchu, neočakávane zmenil svoj hnev na milosť, neposlal ho na front a povedal: „Teba ešte potrebujem tu. “ Bol to neuveriteľný úspech. O starcovi, čo sa stretol s kvetinárkou, Honigmann pred Maghielom pomlčal. Keby to vyšlo najavo, front ho neminie, lenže nevyšlo to najavo. Preto bol Honigmann čulý a veselý.
- Prišli ste do Tallina na dlhšie, kapitán?
- Nie, trochu sa zotavím a hajde späť. Niekto musí aj bojovať.
-Čo sa hneď zlostíte, kapitán? My si vážime frontových vojakov, najmä ak nie sú priveľmi urážliví. Kurt, čo trčíš vo dverách? Poď sem, zoznámim ťa s pánom kapitánom. Kapitán prišiel z frontu a pevnosť, ktorú ty obliehaš už dva mesiace, môže dobyť útokom.
- Prosím vás, Kurt, že sa nehanbíte. - Predavačka sa rozpačito usmiala a odišla za záves.
- Aby bolo jasné, kapitán, - gestapák doviedol k Skorinovi mladučkého ťarbavého poručíka, - môj priateľ poručík Kurt Wiese navštevuje podnik slečny Ingy dva razy denne. Najprv kupoval ako vy kolínsku, ale veľmi rýchlo prešiel na mydlo a zubné kefky... A potrebuje... - Gestapák sa rozrehotal.
- Dobrý deň, poručík. - Skorin mu podal ruku. - Nevšímajte si ho, prízemní ľudia nechápu, čo je láska.
- Kto by nebol prízemný, keď sa mu izba premení na drogériu! Peniaze, ktoré by sme mohli prepiť na zdravie fuhrera, tento tĺk nosí dva razy za deň sem. - Gestapák tľapol poručíka po pleci a kývol smerom ku Skorinovi. - Som šťastný,
.........................................................
... posledná veta ...
Tentoraz do Berlína.
