KOVIJANIĆ, RISTOJUHOSLOVANSKÁ JEDNOTA
Kráľ Alexander a sjednotenie Juhoslovanov
Juhoslovanská národná jednota
Roľnícka osveta, Bratislava, 1936
edícia Publikácie Roľníckej osvety 1936 (2)
história
184 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť 395 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
29,00 €
*kvaja* *kat-his*
III. Sjednotitel'.
1. Prvý december. Prišiel deň juhoslovanského sjednotenia. Srbi, Chorváti a Slovinci z0 všetkých krajov prejavili jednotnú vôľu: utvoriť jednotný štát. Nacionálny básnik spieval:
Na vrelu bratstva oprasmo oči ju vid:
I više mi nismo slepi...
Oprasmo mrlje, i krv, i greh, i stid:
I sad smo ko bogovi lepi! (A. Šantić. )
Prvého decembra 1918 regent Alexander slávnostne vyhlásil sjednotenie Juhoslovanov a utvorenie juhoslovanského štátu — Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca. Tak sa uskutočnily stáročné túžby a najväčšie národné ideály juhoslovanského národa. Utvorená je država národa jednej krvi, jedného jazyka a vlastnosti, jedných národných hrdinov, túžob a ideálov. To, čo mnoho storočí ťažkých, ale slávnych juhoslovanských dejín bolo politicky rozdvojené, spojil 1. decembra 1918 regent Alexander, ako vykonávateľ vôle celého svojho národa.
Tak mladý kráľovič Alexander vyplnil odkaz veľkých predkov-bojovníkov: od Ľudovíta Posavského po kráľa Tomislava, od Nemanji po cara Dušana a kráľa Tvrtka, od Karadjordja a Petra I. Cetinského po kniežaťa Michailu a kráľa Petra. Vyplnil odkaz veľkých predkov-buditeľov a hlásateľov juhoslovanskej myšlienky: od Trubara po Vraza a Kreka; od Gundulića a Kačica po Gaja a Štrosmajera, Račkiho a Meštrovića; od Obradovića a Karadžića po Njegoša a Miletića, Cvijića a Skerlića.
Proklamujúc sjednotenie juhoslovanského národa, Alexander sa stal vykonavateľom uskutočnenia najväčšieho nacionálneho ideálu, vykonavateľom najväčšieho historického diela v minulosti aj v budúcnosti juhoslovanského národa; lebo v historii jedného národa nemôže byt väčšej historickej udalosti, ako jeho oslobodenie a sjednotenie.
2. Vnútorná politika. Na miesto bojovníka vstúpil na javisko štátnik a vladár.
Kráľ a štátnik. Po smrti svojho šľachetného otca, kráľa Petra, r. 1921 Alexander sa stáva kráľom. On neodpočíva na dobytých vavrínoch. Snaží sa čo najskôr urobiť svoju vlasť mocným a vážnym medzinárodným faktorom. Všetku starosť venuje organizácii vojska a vnútornej konsolidácii štátu. Z vojska rýchle urobil jednu z najlepších armád Európy. S politickou konsolidáciou nešlo to tak rýchle. Juhoslovania nežili nikdy všetci v jednom politickom celku. Cez storočia nepriateľ rozdeľoval a staral sa vniesť čím viac nenávisti medzi jednotlivé kmene. Cez storočia zakladal svoju vládu na princípe: „Rozdeľuj a panuj! " Zdedilo sa osem právnych území (Srbsko, Staré Srbsko, Čierna Hora, Dalmácia, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Slavonia, Vojvodina, Slovinsko) a rôzne názory o zariadení štátu; zdedilo sa územie stáročného vlivu dvoch kultúrnych sfér, východnej a západnej, a veľký rozdiel v hmotnej kultúre (na príklad Slovinsko a Staré Srbsko),
Za demokratického režimu a parlamentárneho života v Juhoslávii borba jednotlivých politických strán, založených väčšinou na náboženskom a kmeňovom rozdiele a povojnovej mravnosti, dosiahla vrcholu. Strieľa sa v skupštine. Kmeňová rozdielnosť vynáša sa na povrch. Začalo sa hovoriť o troch národoch. Jedným rozmachom kráľ Alexander roztína gordický uzol. Dňa 6. januára 1929 rozpustil parlament, zrušil ústavu, rozpustil všetky politické strany a všetky kmeňové organizácie. Vzal do svojich rúk všetku vládu; vzal na seba aj všetku zodpovednosť. To bolo gesto veľkej odvahy a energie, akú ukázal na solunskej fronte.
Vo svojej proklamácii k národu kráľ vyhlásil: „Ani v jednom okamihu nesmelo sa zabudnúť, že národné sjednotenie nie je dielom jednej generácie, ani následok historickej náhody. To je dielo neprestajnej námahy, stáročných nacionálnych živých síl a morálny historický majetok. Národná jednota a štátna celistvosť nikdy nesmú byt predmetom žiadnych jednaní; ony musia byt vždy nad naším denným životom a nad všetkými našimi osobnými záujmami. Záchrana štátu je najväčším zákonom a služba národu najväčšou povinnosťou. Moja
