SYDYKBEKOV, TUGEĽBAJĽUDIA NAŠICH DNÍ
(Ľudi našich dnej)
Matica slovenská, Martin, 1952
edícia Slovanská knižnica (41)
preklad Matej Andráš
prebal Osvald A. Klapper
1. vydanie, 4.400 výtlačkov
beletria, román, literatúra kirgizská,
416 s., slovenčina
hmotnosť 480 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,90 €
*mikpa* *kat-belx*
Už je druhá polovica februára, ale zima je ešte v plnej sile — druhá vojnová zima. V horách zúria metelice. Sneh zavalil ulice dediny. V noci sú také tuhé mrazy, že sa nad ránom aj horské riavy pokrývajú kôrou ľadu. V dedine B. však nezamrel život. Predtým neboli kolchozníci o tom čase príliš zaneprázdnení prácou. Zbožie bolo už dávno vymlátené a nasypané do sýpky. Zrno na siatie bolo roztriedené. Krm pre dobytok bol nachystaný na celú zimu, Starý rok sa skončil a nový ako by sa ešte nebol začal. Ale teraz treba o všetkom myslieť zavčasu. V dedine zostalo málo chlapov. Teraz musí každý pracovník stačiť j urobiť prácu za dvoch silných. Front potrebuje okrem chleba a mäsa veľa teplých vecí. Kolchozníci pracovali ešte s väčšou horlivosťou ako lanského roku. Ako by v nich tĺklo jedno veľké srdce, ktoré ženie do celého tela, do každého vlásočka krvnej cievy čistú krv — tak žila v tie dni dedina B. Ľudia sa nezachveli v ťažkom roku štyridsiatom prvom a nezachveli sa ani v dňoch veľkej stalingradskej bitky. Tam, na brehoch Volgy, hľadeli najlepší synovia otčiny smrti do očí a v ťažkých bojoch vysiľovali nepriateľa. Bojovali o každú piaď rodnej zeme, o každý kameň. Boly to ťažké dni. Ešte nikdy neviselo smrteľné nebezpečenstvo tak nízko nad hlavami. Ale tak ako predtým — z kraja do kraja, počínajúc od severných ľadov až po priestranné stepi juhu, nieslo sa celou krajinou pevné heslo: „Smrť hitlerovským okupantom! “, „Víťazstvo bude naše! “
To heslo znelo aj v dedine B.
A víťazstvo dozrievalo.
Pri Stalingrade na krídlach hitlerovských vojsk boly soskupené obrovské sily. Zaznel rozkaz vodcu. Úder zdrvujúcej sily zahrmel na nepriateľa. Zprávy hovorily o obkľúčení, o zničení a zajatí veľkej nemeckej armády. A nič už nemohlo zadržať víťazný postup Červenej armády.
Celou krajinou preletel radostný pocit úľavy. Doletel ako nezadržateľná vlna aj do dediny B. Deň plného víťazstva ešte nie je blízko, bude ešte treba prekonať mnohé ťažkosti a priniesť mnohé obete, ale už sa brieždi, už svitá tento jasný deň. Zvesť o úplnom víťazstve priletí do dediny na orlích krídlach.
Ľudia pokračujú v práci s novými silami. V každom dome žiari plameň skoro do úsvitu. Ženy pradú vlnu, pletú pančuchy a rukavice.
Chlapi majú iné povinnosti. Akman po odovzdaní štyridsiatich koní pre potreby frontu vzal pod svoju ochranu ešte ďalších päťdesiatpäť koní. Nikomu ani na um neprišlo, že by tie kone mohlo ešte potrebovať vojenské veliteľstvo. Boly medzi nimi kone vyčerpané, s odrenými hrivami a chorými nohami. Pravda, neboly to ešte staré kone, mohly sa ešte zotaviť.
Akman povedal:
— Vykrešem ich. Ak nie všetkých päťdesiatpäť, tak v krajnom prípade aspoň dvadsať ich bude súcich pod sedlo a ostatné použijeme na oranie a na inú prácu.
Ak Akman povedal „urobím“, znamená to, že sa možno
............................................................................
... posledná veta ...
"Rýchlejšie, moji milí, rýchlejšie!"
