NOVAK, MICHAELBIZNIS AKO POSLANIE
(Business As a Calling)
Charis, Bratislava, 1998
preklad Juraj Kohutiar
obálka Dorota Sadovská
1. vydanie
ISBN 80-88743-21-4
ekonomika
216 s., slovenčina
hmotnosť: 280 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
3,00 €
*bruri* *kat-eko*
Kniha Michaela Novaka Biznis ako poslanie je priekopníckym dielom v oblasti podnikateľskej etiky. Definuje ekonomické, politické a morálno-kultúrne úlohy biznisu v spoločnosti a predstavuje model profesionálneho, ľudského a náboženského naplnenia života podnikateľa. Toto dielo je vhodným čítaním nielen pre širokú podnikateľskú obec, ale aj pre všetkých, ktorým leží na srdci ekonomická, politická a mravná premena spoločnosti.
Slovensko prežíva tri ťažké transformácie súčasne: politickú, ekonomickú a morálnu... Ľudia v biznise majú popri úspešnom podnikaní i politické a kultúrne úlohy, ktoré musia riešiť preto, lebo podnikaniu sa najlepšie darí v slobodnej spoločnosti, kde všetci nesú zodpovednosť za jej politické zdravie. Tiež preto, lebo podnikaniu sa najlepšie darí medzi ľuďmi s pevne zakorenenými morálnymi cnosťami, akými sú zmysel pre spoluprácu, čest, schopnosť tvrdo pracovať, tvorivosť, chuť zlepšovať, učiť sa na vlastných chybách a ďalšie. Ak táto kniha akýmkoľvek spôsobom pomôže ľuďom vo vlasti mojich predkov, bude to pre mňa veľké zadosťučinenie.
Michael Novak sa narodil 9. 9. 1933 v Johnstowne v Pennsylvánii. Všetci štyria starí rodičia pochádzajú z východného Slovenska. Pôsobil ako poradca v administratíve prezidentov Forda a Cartera, ako diplomat, univerzitný profesor, novinár a spisovateľ. Napísal vyše 20 významných kníh z oblasti filozofie, teológie, politickej ekonómie a kultúry. Nateraz je riaditeľom sociálnych a politických štúdií na American Enterprise Institute vo Washingtone. Roku 1994 bol ocenený prestížnou Templetonovou cenou. Roku 1996 mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy a v roku 1997 bol ocenený čestným doktorátom na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Neokonzervatívny filozof Michael Novak si získal svetové uznanie ako zástanca myšlienky demokratického kapitalizmu. Tento systém je v jeho ponímaní naplnený hlbokým morálnym a demokratickým étosom, za presadzovanie ktorého podnikatelská sféra nesie veľkú časť zodpovednosti.
OSOBITNÉ KÓDEXY BIZNISU
V predchádzajúcej kapitole sme spomínali nával nepredvídaných skutočností, ktoré prichádzajú s vývojom a zmenami trhu a s ktorými si predstavitelia biznisu musia vedieť poradiť. Závažné veci zvyčajne prichádzajú náhle. Prídete do kancelárie po bežných rýchlych raňajkách a - bum! ~ na stole je krízová situácia. Niet veľa času na rozmýšľanie.
Tak tomu bolo i pred niekoľkými rokmi vo firme Johnson & Johnson (J & J), keď na jej najpopulárnejší výrobok Tylenol neočakávane padlo strašné podozrenie. Ako blesk z neba zasiahla jej domovskú kanceláriu správa o siedmych mŕtvych v Chicagu. Bolo zjavné, že niekto pridal do niekoľkých téglikov Tylenolu kyanid. Prvé vyšetrenia naznačovali, že vinníkom nebol ani zamestnanec firmy, ani k otráveniu nedošlo v procese výroby. Kyanid do nádobiek primiešal niekto neznámy. Zo žiadneho iného miesta neboli hlásené podobné prípady.
Vrcholní predstavitelia J & J okamžite a prakticky bez zaváhania vydali nariadenie na stiahnutie všetkých téglikov Tylenolu z predaja po celých Spojených štátoch, a to i napriek tomu, že úmrtia sa vyskytli len v oblasti Chicaga. Zároveň tiež vyčlenili 2500 ľudí na rozsiahlu komunikačnú kampaň, ktorej cieľom bolo upozorniť verejnosť na problém a zabrániť ďalším nešťastiam. Náklady na stiahnutie výrobku dosiahli 100 miliónov dolárov. Denník Washington Post o tejto kríze napísal, že „firme Johnson & Johnson sa pred verejnosťou podarilo predstaviť ako spoločnosť, ktorá chce robiť to, čo je správne, bez ohľadu na náklady". Ale J & J sa takto nielen predstavovala, ale aj konala. Spoločnosť nemala možnosť ovplyvniť posudzovanie svojich opatrení masmédiami. Jednoducho robila to, čo považovala za správne, nech sa deje, čo sa deje. Nech to stojí i sto miliónov dolárov.
Biznis sa takto nespráva vždy. Niekoľko dní po kríze Tylenolu -bolo to roku 1982 - spoločnosť Bristol-Mayers zasiahli podobné správy: jej excedrinové tabletky boli kontaminované v oblasti Denveru. Richard Gelb, riaditeľ spoločnosti Bristol-Mayers, ktorý neskôr sám seba charakterizoval ako „opatrný manažér, ktorý si rád spočíta veci do posledného zrnka", tiež konal rýchlo, ale excedrinové tabletky stiahol len z oblasti Denveru, nie (ako to urobil J & J) z celej krajiny. Na rozdiel od J & J neodštartoval informačnú kampaň. Riaditeľ Gelb sa poponáhľal s vyhlásením pre podnikateľskú tlač, že excedrinová kríza negatívne postihne zisky spoločnosti, aj keď takéto vyhlásenie len posilnilo klesanie akcií na burze.
Rozdiel v rýchlosti a dôkladnosti reakcie v spomínaných dvoch prípadoch je zvlášť poučný. Keď vypukne kríza a takáto naliehavá situácia, je takmer nemožné rozmýšľať. Informácie sú čiastkové. Roztriediť spoľahlivé a nespoľahlivé informácie je ťažké. Priame ekonomické a iné dôsledky každého verejného kroku sú závratné. Zmätok paralyzuje rozum.
Ak má podnikateľská spoločnosť pre takúto situáciu vypracovaný svoj kódex, je to dar z neba. Výkonní pracovníci nemusia vypracúvať novú politiku spoločnosti, ani sa obávať, že sa neskoršie nebudú vedieť brániť pred kurátormi spoločnosti. Okamžite sa môžu odvolať na kódex. R. W. Johnson, ml., zakladateľ spoločnosti Johnson & Johnson, napísal jej krédo roku 1943 a odvtedy sa často cituje pred podniknutím taktických rozhodnutí. Krédo bolo o 39 rokov neskoršie v čase tylenolovej krízy ako skala, o ktorú sa pracovníci exekutívy mohli spoľahlivo oprieť.
Bristol-Mayers nemal nič podobné. Pán Gelb sa musel rozhodnúť sám.
Rok 1982 nebol jediným, kedy krédo J & J pomohlo spoločnosti prekonať krízu. Jedným zo stálych a obľúbených výrobkov spoločnosti je detský olej. V čase, keď bolo nebezpečie rakoviny kože v dôsledku opaľovania známe len úzkemu kruhu výskumníkov v zdravotníctve, spoločnosť odštartovala reklamnú kampaň svojho výrobku Johnson & Johnson Baby Oil, ktorý prezentovala ako detský prostriedok na pekné opálenie sa na slnku. Jeden z výskumníkov, priateľ člena exekutívy J & J, po vzhliadnutí reklamy ho informoval o novom výskume, ktorý naznačuje, že slnenie môže byť škodlivé. Vyjadril svoj názor, že vystavovanie sa slnku s použitím detského oleja môže situáciu ešte zhoršiť. Spoločnosť J & J začala vec vyšetrovať a keď sa ubezpečila o podozrení, okamžite odvolala reklamnú kampaň. „Bolo by to jednoducho nesprávne", povedal člen vedenia, ktorý rozhodol. Krédo stálo na jeho strane.
