KONDÁŠ, ONDREJPSYCHOHYGIENA VŠEDNÉHO DŇA
Osveta, Martin, 1981
ilustrácie František Kalina ml.
obálka František Kalina ml.
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
psychológia
252 s., slovenčina
70-036-81
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*bruri* *kat-psy*
MÁ STRACH VELKÉ OČI?
Nebojsa je z ríše rozprávok. Bežný človek sa bojí, pohotovosť k strachu je dokonca čiastočne vrodená. Strach mu signalizuje nebezpečenstvo, upozorňuje ho na niečo, čo mu môže Škodiť alebo ublížiť, plní teda funkciu signálnej emócie. Odvážnosť Nebojsu môže byť vážnym problémom z hľadiska pudu sebazáchovy. Debil sa bojí menej. Jeho schopnosť predvídať nebezpečenstvo sa nerozvinula. Pri vyššom stupni inteligencie sa strach stáva mučivejším. Predvída aj málo pravdepodobné okolnosti nebezpečenstva, zväčšujú sa jeho „zreničky“. Ľudová slovesnosť urobila z Nebojsu hrdinu. Súčasťou hrdinstva je totiž schopnosť potláčať strach, premôcť ho. Strach je teda biologickou nevyhnutnosťou, bez ktorej by sme sa v bežnom živote nezaobišli, je jednou z podmienok existencie; aj zvieratá sa boja. Strach je biologicky podmienený, tým sa však jeho zdroje nevyčerpávajú. Nevzniká len pri skutočnom nebezpečenstve, ale aj v psychotraumatickej situácii, pri konfliktoch, z nadmiery frustrácie, teda keď nám neustále maria naše úsilia a želania. Môže prameniť z konfliktu medzi hodnotami: Niečo je príjemné, ale nemravné, iné je krásne, ale nebezpečné. Ako vyvodzuje V. Vondráček: „Človek sa bojí o svoje hodnoty, život, zdravie, bezpečnosť, priaznivú ozvenu u druhých, ľudskú dôstojnosť, o svojich drahých, o majetok, niektorí sa boja činov, ktoré nie sú v súlade s ich etickou schémou. “
Strach sa môže viazať na konfliktnú situáciu a nadobúdať formu neurotickej reakcie. Manželka lesníka začala napríklad náhle prejavovať strach z lesnej samoty (ktorú predtým výborne znášala) a fobický strach z tmy, keď sa narušili jej vzťahy s manželom. Manžel totiž nadviazal prechodnú známosť a na hádky reagoval tým, že odchádzal večer do hostinca. Súvislosť strachu s konfliktnou situáciou, ba aj jeho náplň sú tu celkom zreteľné (akoby manželka svojím strachom chcela pripútať manžela k domovu). Je vlastne priamym výrazom partnerského problému pacientky. Skúsenosti ukazujú, že len čo sa problém vyrieši, strach mizne.
Detstvo je doslova naplnené strachom. Na jeho vyvolanie stačia náhle silné zvuky, nezvyčajné situácie, cudzie osoby, tma a neskôr aj imaginárne (fantazijné) výtvory, či už sú z rozprávok, alebo nie. Niektorými mátohami detí dokonca strašia, lebo niektorí dospelí omylom považujú strašenie za výchovnú metódu. Jedna mamka takto strašievala svojich synov pred spaním. Keď veľa šantili, zjavila sa pred nimi ako „Lucia“ (v bielej plachte), aby aj tak svojmu strašeniu dodala na presvedčivosti. Starší syn to vydržal, mladšieho trápili desivé sny a pomočovanie.
U malého ročného Alberta vypestovali strach pred srstnatými zvieratami tým, že mu ich párkrát ukázali v spojení so silným úderom na kovovú platňu. Bol to experiment, pri ktorom sa silný hluk využil ako prirodzený podnet na vznik strachu u detí.
Veľmi mnohým strachom sa naučíme. Dcéra sa naučí báť sa neškodnej žaby len preto, Že matka vždy prejavovala strach zo žaby.
