HICKS, ESTHERHICKS, JERRY
POCITY
Navigačný systém na ceste životom
(The Astonishing Power of Emotions)
Eugenika, Bratislava, 2008
preklad Zuzana Šestáková
obálka Miroslav Nemec
ISBN 978-80-8100-093-5
psychológia, ezoterika,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 177 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
3,20 €
*olepa* in **S7S**
Už tretia kniha manželov Hicksovcov. Ich učenie vysvetľuje, ako dochádza k tomu, že v živote prežívame určité veci, že nemáme to, po čom túžime. Kľúčom sú naše myšlienky, a to aj tie, ktoré si neuvedomujeme. Pre lepšie uvedomenie máme skvelú pomôcku: pocity. Naše pocity nám v ktorejkoľvek chvíli prezradia, aké máme myšlienky - a k čomu smerujeme. Všímajte si, ako sa cítite, primerane tomu meňte svoje myslenie a uvidíte, že sa budete mat čoraz lepšie!
Pokúšať sa zabrániť nejakej osobe v určitom správaní je skutočne márne. Aj keby ste mali fyzickú silu a moc zmenu jej správania vyžadovat, vyžarujete pritom vibrácie, ktoré sú protikladom toho, čo skutočne chcete.
Väčšinou sa ľudia cítia tak, ako vnímajú svoje okolie. Keď ide všetko dobre, cítia sa dobre. Keď narazia na problémy, necítia sa dobre, a to je dôvod, prečo majú zvyčajne snahu a potrebu kontrolovat okolnosti či iné osoby.
Chápeme, aké vzrušujúce je pre vás pokúšať sa o kontrolu okolnosti, pretože je to do istej miery možné prostredníctvom činnosti. Ale keď začnete vnímať svet prostredníctvom vibrácií a keď namiesto fyzickej činnosti vynaložíte úsilie na dosiahnutie vibračného súladu, potom sa vám odhalí úžasná schopnost a moc myšlienok.
6. príklad
Manžel mi stále hovorí, ako mám šoférovať
Som dobrá šoférka. Najazdím veľa kilometrov a nikdy som nemala ani najmenšiu nehodu. Nemám síce najlepší orientačný zmysel a nevynikám ani v čítaní máp, ale ak raz niekam dôjdem, zvyčajne si veľmi dobre pamätám cestu späť.
S manželom trávime spoločne v aute veľa času a on je radšej, keď šoférujem ja, ale neustále sa snaží rozhodovať o tom, čo mám robiť. Stále mi radí, aby som prešla do iného pruhu, koho mám predbehnúť, kedy a ako... Dokonca sa snaží kontrolovať, ako sa orientujem na parkovisku, kde mám parkovať a či mám zaparkovať predkom, alebo či tam mám zacúvať. Je toľko spôsobov, ako dôjsť z jedného miesta na druhé, že nechápem, prečo môže byť pre niekoho také dôležité, kadiaľ a ako sa tam dostane. Alebo prečo je lepšie vyjsť z parkoviska tak, a nie onak. Aj keby jeho cesta bola lepšia, pripadá mi to, ako keby hlava, ktorá o šoférovaní rozhoduje, nebola spojená s telom, ktoré riadi, a cítim neustále napätie, pretože moje prirodzené inštinkty sú neustále anulované jeho inštinktmi.
Skutočne si myslím, že keď chce šoférovať, mal by sedieť za volantom sám, a keď šoférujem ja, mal by nechať šoférovať mňa. Musí existovať stredná cesta, kedy by mi príležitostne poradil bez toho, aby ma dusil.
Neustále mám obavy, že niečo robím zle. Aj keď len trebárs cúvam z parkoviska, neprestávam hádať, či sa moje úmysly, ako vycúvať a zabočiť, budú zhodovať s jeho. Šoférovanie s ním začína byť značne nepríjemné a pravdepodobne aj nebezpečné. Často sa pristihnem, že váham namiesto toho, aby som išla s istotou na základe svojich vlastných pozorovaní a rozhodnutí.
Všimnite si, že to, čo prežívate, sú lekcie o spolupráci. Inými slovami, nie je to niečo, čo váš manžel robí vám, ale niečo, čo ste vytvorili spolu, v priebehu dlhšieho času. Mohlo to začať napríklad dávnou príhodou, keď ste sa skutočne nevedeli rozhodnúť, kadiaľ ísť, no váš partner mal jasnú víziu tej najoptimálnejšej cesty.
Rada ponúknutá z inej perspektívy môže byť Často veľmi nápomocná. Ibaže v súčasnej situácii vás neustále rady znervózňujú natoľko, že ste v nesúlade sama so sebou. V dôsledku tohto nesúladu konáte váhavo, ste nerozhodná, čo manželovi dodáva len ešte silnejší pocit, že jeho rady potrebujete. Skrátka, je to začarovaný kruh, v ktorom ste v nesúlade, takže šoférujete nesústredene. On vám chce pomôcť, čo vás však iba rozladí, takže sa sústredíte ešte menej, a o to viac chce on radiť... Nielenže ste spolu vyvinuli a do praxe uviedli šablónu istého správania, ale aj šablónu myšlienok a pocitov, týkajúcich sa danej situácie.
Je nemožné nájsť riešenie, keď ste uprostred takéhoto víru pocitov, nervózni a otrávení. Vaše šoférovanie sa za daných okolností nemôže zlepšiť (aj keď sme si vedomí toho, že nevidíte dôvod, prečo by sa vaše šoférovanie malo zmeniť), ale ani nie ste v pozícii čokoľvek žiadať od vášho partnera. Pokiaľ nezmeníte váš pohľad na danú situáciu, nič sa nezmení k lepšiemu.
Mnohí by teraz istotne navrhli, aby ste jednoducho prenechali šoférovanie jemu, vzali si druhé auto, alebo man-
