...A TRESTU NEUJDEŠSmena, Bratislava, 1974
edícia Labyrint (48)
ilustrácie Jozef Gális
preklad Oľga Bednárová, Zora Futáková, Valéria a Jozef Paříkovci, Darina Urbánková, Ladislav Mihálik
25.000 výtlačkov
73-017-74
beletria, próza krátka, detektívky,
490 s., slovenčina
hmotnosť: 381 g
tvrdá väzba, malý formát
stav: dobrý
1,20 € PREDANÉ
*zukol*
Výber detektivních a hororových povídek z Hitchcock´s mystery magazin 1968 – 1970.
James McKimey V CUDZEJ KOŽI
Človek sa môže ocitnúť v koži niekoho iného, ale bude zrejme rád, keď sa jej zbaví — ak to vôbec ešte vládze
Bolo hmlisté ráno, keď Peter Stow vstúpil na územie univerzity mesta San Francisca. Nevšímavo hľadel na tých pokrytcov, ako vravel študentom, čo sa prechádzali dookola a čosi si potichu pre seba deklamovali. Zlaté veže kostola svätého Ignáca sa strácali v hustom opare hmly, ktorá vždy v lete lenivo sa prevaľovala nad touto časťou San Francisca.
To dievča sa zjavilo pred Petrom celkom nečakane: nezvyčajne milé stvorenie, so sladkou okrúhlou tváričkou, čarovnými očami a zmyselnými ústami, ktoré prinútili Petra, aby iba hlúpo vyvaľoval oči. Usmiala sa naňho, zastala, a on pocítil silu 108 toho úsmevu až kdesi dolu pri kolenách.
— Ahoj, Davy, — povedala, — vieš, že si rovnako pekný aj bez okuliarov?
Určite sa nevolal Davy. A nikdy v živote nenosil okuliare. Ani to dievča predtým nevidel.
— Prepáčte, — chabo zaprotestoval a cítil, že je celkom očarený.
— Ale, Davy! Prestaň! Po takej noci?
— Nuž, ale počujte ... prisahám ...
— Miláčik, — pokračovala, pristúpila k nemu a pobozkala ho na líce. — Ty si ale frajer! Tak teda dnes večer? A lepšie urobíš, ak budeš súhlasiť.
No tak, vyjadri sa!
— Dobre teda, ókej... — prikývol a ešte stále cítil jej pery na svojom líci.
Láskyplne ho potľapkala a zmizla v hmle.
Neskôr, keď sedel nad šálkou kávy v Zlatozelenej sále, premýšľal, či sa mu to neprisnilo.
Vtom pristúpil k jeho stolu akýsi študent, vysoký, bledý, svetlovlasý a pozdravil: — Ahoj, Tuck!
— Čože? — spýtal sa Peter.
— Ty si Davy Tuck, či nie? — Chlapec zvraštil čelo a uprene sa naňho zahľadel.
— Som Peter Stow.
— Žartuješ!
— Nuž, ľutujem, ale je to tak. Vravíš, že som Davy?
— Nechodíš do štvrtého ročníka filozofie?
— Nie, študujem americkú literatúru a fyziku.
— Dočerta! Potom máš dvojníka! A ten nosí okuliare!
— Dokonca nemám ani brata, nieto ešte dvojníka!
— 'Zisti si to. Možno, že máš, a nevieš o tom.
— Kde a kedy má prednášky štvrtý filozofický?
— V pondelok, stredu a piatok, poslucháreň 3-C, o desiatej.
Peter si spomenul na dievča, ktoré ho pobozkalo, a zrazu si uvedomil, že by sa vlastne veľmi rád stretol s Davym Tuckom — nech je to ktokoľvek.
Riskoval síce, že zamešká vlastné prednášky, no presne o desiatej čakal na chodbe vedúcej do haly
