FIGULI, MARGITABABYLON 1
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1980
obálka Ján Krížik
7. vydanie, 12.000 výtlačkov
13-72-084-80
beletria, román,
392 s., slovenčina
hmotnosť: 349 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
1,60 € za oba diely spolu
*zukol* in **S2P**
Už v prvom desaťročí svojej literárnej činnosti obsiahla Margita Figuli formálne i tematické hranice svojho talentu. Jej diela vydávajú svedectvo o hlbokej umeleckej pravdivosti, morálnej viazanosti a nádhere vnímania i o nezvyčajnej kráse jazyka. Do literatúry vstúpila takmer ako dvadsaťročná novelou Pieseň otrokov, prihlásila sa ňou k pokrokovému prúdu. Vyzbrojená krásou prírody, bolesťou jej biedy a hrdosťou najodvážnejších vyrástla z doby a presiahla ju ženským inštinktom a láskou k človeku. Naplnená entuziazmom pokladá za dôležité vlastnosti človeka mravnosť, statočnosť a cit pre povinnosť, no predovšetkým vernosť sebe, svojim mravným ideálom, odzrkadlenú vo všetkých jej novelách i románoch.
V tom čase, keď sa zišla vojenská rada, obyvatelia Babylonu dychtivo čakali výsledok najväčšieho súdneho procesu, aký sa vyskytol v posledných rokoch, hoci krádeže, vraždy, klamstvá, cudzoložstvá, podvodníctvo sa páchali denne.
Členovia vojenskej rady tiež netrpezlivo rokovali. Body programu sa odbavili napodiv chytro a ani prípad San-Urriho mnohí nepokladali za taký vážny, ako ho robil Nebuzardar. Za nového podveliteľa stredného telesa bol navrhnutý kráľovský miestodržiteľ Larzy, generál Nabi-Ilabrat, ktorý sa osvedčil ako znamenitý vojak a dobrý vlastenec. Na jeho vymenovanie dostali kráľov súhlas bez ťažkostí. Jediným kývnutím potvrdil rozhodnutie vojenskej rady. Dal rozkaz stíhať previnilca San-Urriho a po dolapení ho čo najprísnejšie potrestať, ako prikazujú zákony ríše.
Takto bol ľahko a hladko celý prípad podveliteľa stredného telesa vybavený.
Členovia vojenskej rady s nedočkavosťou sa vyrútili do ulíc návršia Hila, kde stála i súdna budova.
Zástupy občanov obkľúčili stavisko a s napätím čakali rozsudok.
Námestie pred súdom sa tak zaplnilo, že sa v horúcom počasí nedalo ani dýchať od výparov tiel. Každý sa snažil dostať až k bránam. Pretískali sa lakťami a nemilosrdným strkaním. Dav bol v neprestajnom pohybe. Vlnil sa a prúdil ako rozvodnená rieka. Otroka, ktorý niesol na pleciach ťažké bremeno a snažil sa prekliesniť si cestu, aby bol zavčasu na určenom mieste a aby sa vyhol úderom palíc svojho majiteľa, zvalili na zem, stĺkli ho a bez citu postúpali po ňom.
Babylonci robili medzi sebou stávky na vysoké sumy a škriepili sa o výsledky procesu.
Mnoho predajných žien s vyzývavou tvárou, ale i cnostných a vznešených, zahalených závojmi alebo preoblečených do šiat svojich slúžok, aby ich nik nepoznal, tlačilo sa v zástupe a pozeralo vzrušene na brány súdu.
V porotnej sieni tretieho poschodia sedel na lavici obžalovaných syn jedného z najbohatších chaldejských šľachticov Sibar-Sin.
Jeho otec býval ministrom a váženým človekom na kráľovom dvore. Bolo dobre známe, že jeho rod vypomáhal v núdzi vladárom Chaldejska najmä pri vydržiavaní armád vo vojnách, lebo nahromadil nesmierne bohatstvo. Sám otec Sibar-Sina mal veľkú účasť na medených hutách v Elame a strieborných v Kilikii. Vypomáhal kapitálom nielen vysokej babylonskej šľachte, ale i šľachte z iných miest krajiny. Tak sa stalo, že majiteľ veľkoobchodu v Lagaši sa natoľko zadĺžil u otca Sibar-Sina, že mu bol nútený dať do zálohy najstaršieho zo štyroch synov Nar-Gaziho. Nar-Gazi sa snažil dobre a verne slúžiť otcovmu veriteľovi. Zručne, svedomite a s odbornou znalosťou pracoval v ministrovej kancelárii pre obchod so zahraničím. Minister si ho obľúbil a preukazoval mu dôveru, ba často ho dával za príklad svojmu ľahkomyseľnému synovi. Sibar-Sin znenávidel i svojho otca i Nar-Gaziho. Obaja mu boli prekážkou v živote, ktorý trávil v pijanských zábavách a v hýrení so ženami. Aby sa zmocnil nesmierneho dedičstva, najprv dal vyhlásiť vlastného otca za choromyseľného a mieru zla dovŕšil tým, že napokon zo žiarlivosti nasypal Nar-Gazimu jedu do pohára s vínom.
Nar-Gazi umrel ešte tej noci na lôžku vo svojej izbe.
Sibar-Sin sľúbil slobodu jednému zo svojich otrokov, ak mŕtvolu Nar-Gaziho zanesie ešte tej noci do mestského zverinca a hodí ju do hradby levom.
Mestský zverinec bol ohradený vysokým múrom. Z vonkajšej strany múru viedli na hornú plošinu schody, skade hľadievali Babylonci na rozľútené levy a nachodili zábavu pre unudené mysle. Aby sa diváci chránili pred náhodným spadnutím, z vnútornej strany múru vyčnievali na levský dvor mreže, zakončené ozubenými hákmi.
