BYNGOVÁ, GEORGIAMALÁ ČARODEJKA MOLLY ZASTAVÍ SVET
(Molly Moon Steps the World)
Aktuell, Bratislava, 2005
preklad Helena Šajgalíková
ISBN 80-89153-26-7
beletria, knihy pre deti,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*olepa* in **S7S**
Molly Mesiačiková je sirota s neuveriteľnou hypnotickou mocou. Svojimi uhrančivými očami dokáže prinútiť každého človeka a každú vec, aby urobili, čo im prikáže.
Keď ju knihovníčka Lucy Loganová požiada preveriť podozrivé činy amerického miliardára Prima Hlavičku, odíde so svojimi kamarátmi do Los Angeles a zistí, že Primo je ten najlepší a najmocnejší hypnotizér. Potajme ovláda mysle najväčších hollywoodskych hviezd a nielen ich. Mohol uniesť aj malú muzikálovú hviezdu Davinu Nuttelovú? A čo chystá? Podarí sa Molly zastaviť najnebezpečnejšieho človeka na svete a prekaziť jeho plány?
Fantastické pokračovanie románu Malá čarodejka Molly, bestselleru, ktorý uviedol na pulty kníhkupectiev novú originálnu spisovateľku kníh pre deti.
GEORGIA BYNGOVÁ vyrastala vo veľkej rodine v River Itchen v grófstve Hampshire. Po skončení štúdia divadelného umenia pracovala ako herečka a vystupovala v zábavných programoch pre deti. Keď čakala prvé dieťa, vzdala sa divadelnej kariéry a rozhodla sa stať spisovateľkou. Žije v Londýne s umelcom Marcom Quinnom, dcérou Tiger a synom Lucasom.
Prvý román Georgie Byngovej Malá čarodejka Molly vyšiel v Anglicku v roku 2002, okamžite sa stal bestsellerom a preložili ho už do tridsaťjeden jazykov. V súčasnosti sa pripravuje i jeho filmové spracovanie.
Dvadsiata druhá kapitola
Molly s Rockym mali trochu obavy, ako sa dostanú do domu Prima Hlavičku. Ich šofér už odišiel a uvedomili si, že vziať si taxík pred divadlom Kodak, kde masy fanúšikov naháňajú autogramy, by bolo riskantné. A tak, keď zazreli starého herca s nohami do O, v džínsovom obleku so stračou pozvánkou v opálenej ruke, úctivo sa spýtali, či by sa s ním nemohli zviezť. Molly herca poznala zo starých kovbojok, ktoré pozerávali na videu v Šťastnom domove. Volal sa Dusty Goldman.
„Ak sa nebojíte sadnúť si do mojej rachotiny, tak vás beriem. Parkujem tam,“ súhlasil a na ošľahanej tvári vylúdil úškrn.
Molly a Rocky sa potešili, že našli niekoho, kto vyzerá tak ľudsky, a keďže im ani zamak nezáležalo, aká stará je jeho rachotina, kráčali za Dustym Goldmanom k zadnému vchodu divadla Kodak.
„Prekvapuje ma, že si ma spoznala,“ ozval sa skromne. „Už celé roky som nenakrútil niečo väčšie.“
„Prečo ste potom prišli na udeľovanie Oskarov?“ vyzvedal Rocky.
„Moja stará priateľka režírovala film nominovaný za najlepšiu hudbu k filmu a jej manžel nemohol ísť - chytil nejakú potvoru - tak mi ponúkla jeho lístok a pozvanie na večierok. Myslela si, že by mi dobre padlo zaspomínať si na staré časy.“
Slnko už zapadlo, a keď vyšli z budovy, bolo dosť chladno. Dusty viedol Molly, Petulu a Rockyho k starému autu. Bolo zhrdzavené, obité a zablatené.
„Prečo neodchádzajú ostatní zadným vchodom?“ spýtala sa Molly. „Tu nik nie je.“
„Presne preto. Ľudia sa radi pretŕčajú, najmä ak na nich mieria objektívy,“ vysvetľoval Dusty. „O čo častejšie sa ich fotografia zverejní, o to viac fotoaparátov sa ich snaží zachytiť... je to ako špirála a väčšina sa snaží na ňu dostať. Chcú sa dostať čo najvyššie, vyššie ako ktokoľvek predtým. Vyššie ako Marilyn alebo Elvis. Túžia sa stať pre ľudí bohmi. Preto veľa z nich nepoužíva zadný vchod.“ S týmito slovami sa vtisol za volant. „Nehovorím, že mnohí z nich nie sú talentovaní. Sú tu skutočne vynikajúci herci a svetoví režiséri, ale mnohých už vtiahla tá škaredá špirála.“
Molly aj Rockymu sa Dusty páčil. Nohami stál pevne na zemi a v hlave mu to pálilo. Vhupli do thunderbirda a usalašili sa na ošúchaných kožených sedadlách. Dusty chytil chrómový volant ľavou rukou, naštartoval motor a zaradil rýchlosť. Po niekoľkých zakašľaniach motor naskočil a už sa viezli.
Viezť sa v kabriolete osviežilo, ale po chvíli im začala byť zima. Dusty podal Molly sako, aby sa doň zababušila. Petula jej sedela v lone a skúšala obliznúť vánok. Vracali sa po Hollywood Boulevard a naberali čoraz vyššiu rýchlosť. Keď prechádzali Západným Hollywoodom, vysvietené reštaurácie, hotely a bary sa mihotali okolo nich. Vietor Petuli vytočil uši dozadu.
„Máte radi hudbu?“
„Ja hudbu milujem,“ vyhlásil Rocky. Dusty pustil stanicu s country.
„Hráš na niečo?“
„Na gitaru,“ odvetil Rocky.
„Už ste tam niekedy boli?“ spýtala sa Molly, keď prechádzali popri hoteli Beverly Hills.
„Ach áno. Strašne drahý, samé zlato, ladený do ružova a poriadne naplnené vankúše,“ sústredil sa na šoférovanie. "Pozrite tam hore. Hlavičková rezidencia... celá vysvietená.“
Molly poznala dom Prima Hlavičku z Luciných fotografií.
