HEMINGWAY, ERNESTMAŤ A NEMAŤ
(To Have and Have Not)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1996
preklad Miloš Ruppeldt
obálka Ľubomír Krátky
ISBN 80-220-0714-5
beletria, román
168 s., slovenčina
hmotnosť: 274 g
tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý
3,60 € PEDANÉ
*zukol* in **S2P**
Román Mať a nemať (1937) je obrazom pomerov v Spojených štátoch v čase krízy začiatkom tridsiatych rokov. Jeho tri časti vznikali postupne z poviedok, ktoré Hemingway spočiatku uverejňoval samostatne (prvá vyšla r. 1934, druhá r. 1936 a treťou r. 1937 zjednotil celú knihu). Dej románu sa odohráva medzi Floridou a Kubou, na miestach, ktoré autor dôverne poznal a boli úzko späté s jeho životom. Hlavný hrdina Harry Morgan, zápasiaci o holú existenciu a snažiaci sa uživiť rodinu, si v spoločensky rozdelenom svete len ťažko môže udržať ľudskú dôstojnosť. Začiatkom tridsiatych rokov, ked' na Kube zúria boje medzi skupinami cukrových a ovocinárskych monopolov, často dochádza k pučom v záujme tej či onej skupiny, lúpežiam a vraždám. Okolnosti strhnú Harryho do svojho víru, donútia ho nielen pašovať alkohol a ilegálne prevážať ľudí, ale i chladnokrvne vraždiť.
Boli sme tam u Freddyho všetci, keď prišiel ten vysoký tenký advokát a povedal: „Kde je Juan?“
„Ešte sa nevrátil,“ odvrkol mu ktosi.
„Viem, že je už tu, a musím sa s ním rozprávať.“
„Akoby nie, sám ste ho udali, dostali ho pred súd, a teraz ho budete obhajovať,“ povedal Harry. „Nás sa nepýtajte, kde je. Asi bude vo vašom vrecku.“
„Dajte sa vypchať,“ povedal advokát „Mám preňho robotu.“
„Tak ho hľadajte voľakde inde,“ vraví Harry. „Tu ho niet“
„Veď vám hovorím, že mám preňho robotu,“ nástojil advokát
„Vy nijakú robotu pre nikoho nemáte. Vy ste len strašná otrava.“
Práve vtedy si prišiel po štvrtku rumu ten starec s dlhými sivými vlasmi, čo mu vždy trčia vzadu nad golierom, ktorý predáva špeciálny gumený tovar; Freddy mu nalial do fľaše, on si ju zazátkoval a odbehol s ňou nazad, na druhú stranu ulice.
„Čo sa vám stalo s rukou?“ spýtal sa advokát Harryho. Harry mal rukáv prišpendlený na pleci.
„Nepáčila sa mi, a tak som si ju odrezal,“ odpovedal mu Harry.
„A kto vám pri tom pomáhal?“
„Odrezal som ju spolu s nejakým doktorom,“ povedal Harry. Veľa si vypil a mal už trocha v hlave. „Ja som ju pevne držal a on rezal. Keby ľuďom ruky odřezávali za to, že ich majú v cudzích vreckách, vy by ste už nemali ani ruky, ani nohy.“
„A čo sa s ňou stalo, že ju museli odrezať?“ spytoval sa ho advokát
„Do toho vás nič,“ povedal mu Harry.
„Nie, ja to chcem vedieť. Čo sa vám s ňou stalo a kde ste boli?“
„Choďte si otravovať voľakoho iného,“ povedal mu Harry. „Vy dobre viete, kde som bol a čo sa stalo. Držte jazyk za zubami a dajte mi pokoj.“
„Chcem sa s vami rozprávať,“ povedal mu advokát „Tak sa teda rozprávajte.“
„Nie tu, vzadu.“
„Ja sa nechcem s vami rozprávať. Z vás nikdy nič dobrého nevzíde. Ste skaza pre človeka.“
„Mám čosi pre vás. Niečo dobrého.“
„V poriadku. Raz vás vypočujem,“ riekol Harry. „Tak čo je to? Juan?“
„Nie. S Juanom to nemá nič spoločné.“
Odišli za výčapný pult do miestnosti, ktorá je rozdelená na boxy, a pobudli tam dosť dlho. Kým boli preč, do krčmy prišla dcéra Tučnej Lucie s tým dievčaťom z ich podniku, s ktorým sa vždy vláči, sadli si k pultu a dali si coca-colu.
„Počul som, že zakážu dievčatám vychádzať večer po šiestej hodine na ulicu a do barov ich vôbec nevpustia,“ povedal Freddy dcére Tučnej Lucie.
„Áno, vraví sa to.“
„Bude to otravné mesto,“ hovorí Freddy.
„Veru otravné. Vyjdeš si von, len si kúpiť sendvič a coca-colu, a hneď ťa zbalia a nasolia pätnásť dolárov pokuty.“ „Teraz len na nás idú,“ vraví dcéra Tučnej Lucie. „Na všetkých veselších ľudí. Zoberú hocikoho, čo vyzerá troška k svetu.“
„Ak sa v najbližšom čase voľačo v tomto meste nestane, zle sa to skončí.“
Práve vtedy sa vrátil Harry s advokátom, a ten mu hovorí: „Tak teda prídete ta?“
„Prečo ich neprivediete sem?“
„Nie. Oni by sem neprišli Len ta von.“
„Dobre,“ riekol Harry a prikročil k pultu; advokát odišiel „Čo si vypiješ, Al?“ spýtal sa ma.
