PODIEL PRÁCE NA POĽUDŠTENÍ OPICE
(Einteil der Arbeit an der Menschwerdung des Affen)
Pravda, Bratislava, 1949
edícia Knižnica marxizmu-leninizmu (18)
preklad Anton a Soňa Hollá
20.000 výtlačkov
filozofia
24 s., slovenčina
hmotnosť: 31 g
mäkká väzba, malý formát
1,90 € stav: dobrý, pečiatky v knihe, lepka na obálke *bib23*polit*
Lov a chytanie rýb predpokladajú však prechod od prostej rastlinnej potravy k čiastočnému požívaniu mäsa a tu máme opäť jeden podstatný krok k poľudšteniu. Mäsitá potrav a obsahuje v skoro hotovom stave najdôležitejšie látky, ktoré telo potrebuje na výmenu látok. Zažívaním skracovala trvanie ostatných vegetatívnych pochodov v tele, odpovedajúcich životu rastlín a získavala tým viac času, viac látky a viacej energie na oživenie vlastného živočíšneho (animálneho) života. A čím viac sa vznikajúci človek vzďaľoval od rastliny, tým väčšmi sa aj povznášal nad zviera. Tak ako návyk na rastlinnú potravu popri mäse urobil z divých mačiek a psov sluhov človeka, tak návyk na mäsitú potravu vedľa rastlinnej podstatne pomohol vznikajúcemu človekovi k telesnej sile a samostatnosti. Najpodstatnejší bol však účinok mäsitej potravy na mozog, ktorému teraz omnoho hojnejšie ako predtým pribúdaly látky potrebné na jeho výživu a rozvoj a ktorý sa teraz mohol z pokolenia na pokolenie rýchlejšie a dokonalejšie vyvíjať. Páni vegetariáni musia prepáčiť, ale človek nevznikol bez mäsitej potravy a keď aj mäsitá potrava viedla u všetkých nám známych národov v istej dobe k ľudožrútstvu (predkovia Berlínčanov, Velatabovia alebo Vilcovia jedli svojich rodičov ešte v X. storočí), nemôžeme na tom dnes už nič zmeniť.
Mäsitá potrava viedla k dvom novým výdobytkom rozhodujúceho významu: k ovládnutiu ohňa a skroteniu zvierat. Prvé skrátilo ešte väčšmi zažívací proces, pretože prinášalo do úst už takrečeno napoly strávenú potravu; druhé obohatilo mäsitú potravu, pretože otvorilo pre ňu popri love nový pravidelný zdroj a okrem toho poskytovalo v mlieku a jeho produktoch nové potraviny látkovým složením mäsu prinajmenej rovnocenné. Tak sa stalo obidvoje už priamo novými emancipačnými prostriedkami pre človeka. Zaoberať sa do podrobností ich nepriamymi účinkami by nás tu viedlo priďaleko, hoci aj boly pre vývin človeka a spoločnosti veľmi dôležité.
Ako sa človek učil jesť všetko jedlé, tak sa učil aj žiť v každom podnebí. Rozšíril sa po celej obývateľnej zemi, on, jediný živočích, ktorý mal na to sám v sebe dokonalú silu. Ostatné živočíchy, ktoré sa navykly na všetky podnebia, nenaučily sa to samy od seba, ale len v sprievode človeka: domáce zvieratá a hmyz. A prechod z rovnomerného horúceho podnebia pravlasti do chladnejších krajín, kde sa rok delil na zimu a leto, vytvoril nové potreby: obydlie a šatstvo na ochranu proti zime a vlhku, nové pracovné obory a s nimi nové formy činnosti, ktoré človeka stále väčšmi vzďaľovaly od zvieraťa.
Spoluprácou ruky, rečových orgánov a mozgu nielen u jednotlivcov, ale aj v spoločnosti, stali sa ľudia schopnými vykonávať stále složitejšie úkony, vytyčovať si stále vyššie ciele a dosahovať ich. Sama práca bola z pokolenia na pokolenie iná, dokonalejšia a mnohostrannejšia. K lovu a chovu dobytka pristúpilo obrábanie pôdy, k tomuto pradenie a tkáčstvo, spracovanie kovov, hrnčiarstvo, plavba. Popri obchode a remeslách vzniklo konečne umenie a veda, z kmeňov sa staly národy a štáty. Vyvinulo sa právo a politika a s nimi aj fantastický odraz ľudského bytia v ľudskej hlave: náboženstvo. Pred všetkými týmito výtvormi, ktoré sa ukazovaly predovšetkým ako produkty hlavy a ktoré, ako sa zdalo, ovládaly ľudskú spoločnosť, ustupovaly do pozadia skromnejšie výrobky pracujúcej ruky; a to tým viac, keď mohla hlava plánujúca prácu už na veľmi skorom vývojovom
