TEYOVÁ, JOSEPHINEVRAH ČI OBEŤ?
(The Daughter of Time)
Smena, Bratislava, 1968
edícia Máj (111)
preklad Gabriela Hanáková
ilustrácie Milan Veselý
doslov Eugen Klinger
prebal Leo Novotný
1. vydanie, 72.000 výtlačkov
73-041-68
beletria, román, detektívky,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,80 €
*zukol* in **S7S**
Historický detektívny román – ktorý sa dotýka takej háklivej témy, ako bolo historikmi neobjasnené odpratanie dvoch chlapcov anglického kráľovského rodu, ktorých vraj Richard III. dal zákerne zavraždiť.
- No, - opýtala sa Marta pri najbližšej návšteve, - ako sa ti páči môj kučeravý baránok?
- Si naozaj milá, že si mi ho našla.
- Ani som ho nemusela hľadať. Sústavne sa nám moce pod nohami. Prakticky býva v divadle. V lyžičke po mori videl už najmenej päťsto ráz. Ak nie je v Atlantinej šatnici, je v hľadisku. Nemôžem sa dočkať, aby sa konečne vzali. Rátam, že potom ho budeme vídať menej. Oni vôbec nežijú spolu, vieš. Je to len číročistá platonická idyla. - Na chvíľu si dovolila zabudnúť na herecký prednes a povedala prosto: - Sú vlastne veľmi milí. Skôr sa ponášajú na dvojčence ako na milencov. Nekonečne si dôverujú. Sú natoľko závislí od svojich polovičiek, že vlastne iba spolu tvoria celého človeka. A pokiaľ viem, nikdy sa nevadia ... ani sa len nepohádajú. Hovorím ti, hotová idyla. Toto ti doniesol Brent?
Pochybovačne štuchla do masívneho Oliphanta.
- Hej, nechal mi ho u vrátnika.
- Vyzerá nanajvýš nestráviteľne.
- No, povedzme trošku nechutne. Ale dá sa celkom ľahko stráviť, keď sa doň zahryzneš. Dejepis pre študentov. Rozkúskovaný do podrobných faktov.
- Odporné!
- Aspoň som zistil, odkiaľ vzal ctihodný a blahorečený sir Thomas More svoj príbeh o Richardovi.
- Áno? A odkiaľ?
- Od istého Johna Mortona.
- Nikdy som o ňom nepočula.
- Ani ja, ale na vine je naša nevedomosť.
- Kto to bol?
- Canterburský arcibiskup Henricha VII. A Richardov najúhlavnejší nepriateľ.
Keby Marta vedela pískať, bola by zapískala.
- Tak odtiaľ fúka vietor!
- Vera odtiaľ. A z tohto príbehu vyrástla tradícia. Podľa neho vytvoril Holinshed svoje dejiny a Shakespeare svoju postavu.
- Je to teda verzia človeka, ktorý Richarda nenávidel. To som nevedela. A prečo sa blahorečený sir Thomas odvoláva práve na Mortona, a nie na niekoho iného?
- Nech by sa odvolával na hocikoho, vyznelo by to v prospech Tudorovcov. Ale on sa odvoláva na Mortona zrejme preto, lebo ako chlapec žil v Mortonovom dome. A keďže Morton bol do udalosti zapletený, bolo celkom prirodzené, že More sa opiera o zprávy očitého svedka z prvej ruky.
Marta zase štuchla do Oliphanta. - A pripúšťa aspoň tvoj nudný a tučný historik, že táto verzia nie je nezaujatá?
- Oliphant? Len tak náznakove. Úprimne povedané, kde je reč o Richardovi, aj on sa ocitol v smutných zmätkoch. Na jednej a tej istej strane hovorí o Richardovi, že bol obdivuhodný miestodržiteľ a generál, mal vynikajúcu povesť, bol rozumný, striedmy, a na rozdiel od woodvillských parvenu (kráľovnini príbuzní), veľmi obľúbený, a hneď nato, že „svedomia nijakého nemal a najhroznejším krviprelievaním ku korune prebrodiť sa ochotný bol, keď na dosah raky ju mal". Na jednej strane neochotne priznáva: „Sú dôvody tak súdiť, že výčitiek svedomia nijakých nepoznal“, a na ďalšej strane sa odvoláva na Mora a podáva obraz muža natoľko trpiaceho za svoje skutky, že nemôže spávať. A tak ďalej.
- Náš tučný a nudný Oliphant dáva teda prednosť Červeným ražiam.
- Ani nie. Nemyslím, že sa vedome prikláňa k Lancasterovcom. Hoci, ak o tom tak uvažujem, je skutočne veľmi zhovievavý k uzurpátorovi Henrichovi VII. Nespomínam si, žeby čo len na jedinom mieste otvorene a bez obalu povedal, že Henrich nemal ani najslabší náznak nároku na trón.
- Tak kto ho naň dosadil? Myslím Henricha.
