Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

štvrtok 8. februára 2018

TEYOVÁ, JOSEPHINE - VRAH ČI OBEŤ?

TEYOVÁ, JOSEPHINE

VRAH ČI OBEŤ?
(The Daughter of Time)

Smena, Bratislava, 1968
edícia Máj (111)
preklad Gabriela Hanáková
ilustrácie Milan Veselý
doslov Eugen Klinger
prebal Leo Novotný
1. vydanie, 72.000 výtlačkov
73-041-68

beletria, román, detektívky,
192 s., slovenčina
hmotnosť: 267 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,80 €

*zukol*  in **S7S**

Historický detektívny román – ktorý sa dotýka takej háklivej témy, ako bolo historikmi neobjasnené odpratanie dvoch chlapcov anglického kráľovského rodu, ktorých vraj Richard III. dal zákerne zavraždiť.





- No, - opýtala sa Marta pri najbližšej návšteve, - ako sa ti páči môj kučeravý baránok?

- Si naozaj milá, že si mi ho našla.

- Ani som ho nemusela hľadať. Sústavne sa nám moce pod nohami. Prakticky býva v divadle. V lyžičke po mori videl už najmenej päťsto ráz. Ak nie je v Atlantinej šatnici, je v hľadisku. Nemôžem sa dočkať, aby sa konečne vzali. Rátam, že potom ho budeme vídať menej. Oni vôbec nežijú spolu, vieš. Je to len číročistá platonická idyla. - Na chvíľu si dovolila zabudnúť na herecký prednes a povedala prosto: - Sú vlastne veľmi milí. Skôr sa ponášajú na dvojčence ako na milencov. Nekonečne si dôverujú. Sú natoľko závislí od svojich polovičiek, že vlastne iba spolu tvoria celého človeka. A pokiaľ viem, nikdy sa nevadia ... ani sa len nepohádajú. Hovorím ti, hotová idyla. Toto ti doniesol Brent?

Pochybovačne štuchla do masívneho Oliphanta.

- Hej, nechal mi ho u vrátnika.

- Vyzerá nanajvýš nestráviteľne.

- No, povedzme trošku nechutne. Ale dá sa celkom ľahko stráviť, keď sa doň zahryzneš. Dejepis pre študentov. Rozkúskovaný do podrobných faktov.

- Odporné!

- Aspoň som zistil, odkiaľ vzal ctihodný a blahorečený sir Thomas More svoj príbeh o Richardovi.

- Áno? A odkiaľ?

- Od istého Johna Mortona.

- Nikdy som o ňom nepočula.

- Ani ja, ale na vine je naša nevedomosť.

- Kto to bol?

- Canterburský arcibiskup Henricha VII. A Richardov najúhlavnejší nepriateľ.

Keby Marta vedela pískať, bola by zapískala.

- Tak odtiaľ fúka vietor!

- Vera odtiaľ. A z tohto príbehu vyrástla tradícia. Podľa neho vytvoril Holinshed svoje dejiny a Shakespeare svoju postavu.

- Je to teda verzia človeka, ktorý Richarda nenávidel. To som nevedela. A prečo sa blahorečený sir Thomas odvoláva práve na Mortona, a nie na niekoho iného?

- Nech by sa odvolával na hocikoho, vyznelo by to v prospech Tudorovcov. Ale on sa odvoláva na Mortona zrejme preto, lebo ako chlapec žil v Mortonovom dome. A keďže Morton bol do udalosti zapletený, bolo celkom prirodzené, že More sa opiera o zprávy očitého svedka z prvej ruky.

Marta zase štuchla do Oliphanta. - A pripúšťa aspoň tvoj nudný a tučný historik, že táto verzia nie je nezaujatá?

- Oliphant? Len tak náznakove. Úprimne povedané, kde je reč o Richardovi, aj on sa ocitol v smutných zmätkoch. Na jednej a tej istej strane hovorí o Richardovi, že bol obdivuhodný miestodržiteľ a generál, mal vynikajúcu povesť, bol rozumný, striedmy, a na rozdiel od woodvillských parvenu (kráľovnini príbuzní), veľmi obľúbený, a hneď nato, že „svedomia nijakého nemal a najhroznejším krviprelievaním ku korune prebrodiť sa ochotný bol, keď na dosah raky ju mal". Na jednej strane neochotne priznáva: „Sú dôvody tak súdiť, že výčitiek svedomia nijakých nepoznal“, a na ďalšej strane sa odvoláva na Mora a podáva obraz muža natoľko trpiaceho za svoje skutky, že nemôže spávať. A tak ďalej.

- Náš tučný a nudný Oliphant dáva teda prednosť Červeným ražiam.

- Ani nie. Nemyslím, že sa vedome prikláňa k Lancasterovcom. Hoci, ak o tom tak uvažujem, je skutočne veľmi zhovievavý k uzurpátorovi Henrichovi VII. Nespomínam si, žeby čo len na jedinom mieste otvorene a bez obalu povedal, že Henrich nemal ani najslabší náznak nároku na trón.

- Tak kto ho naň dosadil? Myslím Henricha.