VÁLEK, MIROSLAV
O LITERATÚRE A KULTÚRE
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1979
edícia Horizonty (46)
zostavil Stanislav Šmatlák
prebal Ladislav Vančo
1. vydanie, 2.500 výtlačkov
12-72-106-79
publicistika, literárna teória,
316 s., slovenčina
hmotnosť: 383 g
tvrdá väzba s prebalom
5,40 € stav: dobrý, pečiatky v knihe a na prebale *trsos*litt*
PREDANÉ stav: dobrý *zukol*litt*
Výber obsahuje články, úvahy, polemiky, rozhovory, literárne črty, príležitostné prejavy, kritiky, reflexie nad dielom iných tvorcov a napokon rozbory, referáty a diskusné príspevky, tak ako to vyplynulo z dvadsaťročného pôsobenia národného umelca Miroslava Válka, básnika a od roku 1969 ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
Vlastná problematika zaberá oblasť poézie, jej prekladania aj kritiky; oblasť ostatnej literatúry i kultúrnej politiky a delí sa na dve časti: predelom sú roky, keď celý náš život začína vyvíjať sústredené úsilie o prekonanie krízového obdobia a nastolenie leninských princípov aj v oblasti kultúry.
Prvá časť (1957—1968) uvádza state, z ktorých vystupuje autorov svojrázny kritický spôsob myslenia, jeho kultivované básnické vnímanie, polemická pohotovosť i teoreticky podložená pripravenosť odkrývať, presadzovať a brániť socialistické hodnoty literatúry. Vlastné básnické prekladateľstvo vedie zasa k poznatkom, z ktorých možno veľa zovšeobecniť.
V druhej časti (1969—1976) prevažujú príležitostné prejavy, závažné rozbory, referáty a diskusné príspevky, ktoré sú historickým svedectvom presadzovania a obnovenia leninských princípov v kultúre. Zároveň prezrádzajú široký záber do problémov, ostrú kritickosť, ale aj rozvážnu principiálnosť a osobitosť vyjadrenia. Básnik však prehovorí najmä tam, kde mu to umožňujú umelecké diela jeho druhov.
Výber statí je svedectvom toho, ako osobnosť básnika a osobnosť kultúrneho politika vytvárajú osožnú symbiózu.
OBSAH
I (1957-1968)
Cesty poézie 9
Glosa k Turčányho zbierke a mladej poézii vôbec 16
Kvetiny zo skleníka 24
Kostrov Baudelaire 27
Jannis Ritsos: Nespavosť 31
Chvilka s básnikmi 33
Chvíľka za moskovskými oponami 44
Nad knihou 46
Šach kráľovi 51
Poznámky o remesle 54
Práca nás ešte čaká 63
Čo možno dodať k básni? 66
Dupanie na misku váh 68
Poézia myslí na konkrétneho človeka 71
O poézii v dnešnom svete 77
Hovoriť striebro... 84
Prst do ohňa 87
Slávnemu súdu... 90
Kde stojíme? 93
II (1969-1978)
Sviatok človeka 96
Správne vidieť problémy kultúry 98
Obraz a odraz sveta 106
Čím je mi poézia pre deti 109
Dialóg bez partnera 110
Rešpektovať leninské princípy kultúrnej politiky 115
Jednota socialistickej kultúry a politiky komunistickej strany 121
Otázky a problémy kultúry po XIV. zjazde KSČ 129
Ako a čím začať? 137
O spoluzodpovednosti za osud človeka 141
Umelec — výraz kolektívneho talentu národa 146
Ide nám o kvalitatívnu zmenu 151
Výhry a problémy súčasnej kultúry 156
Prejsť k ofenzívnej ideologickej práci v oblasti kultúry 160
Kultúra 1973 166
Príležitosť na báseň 170
Vieme, kde je budúcnosť 177
Boj o názor 189
Kultúrnopolitický odkaz SNP 192
Bol a zostal komunistom 201
Zomrel Alexander Matuška 204
Umelec a hrdinovia našich dni 207
Inšpirácia z dejín 217
Žiť a tvoriť kultúrne 221
Človek je taký 231
Umenie mať umenie 234
Od začiatku 238
S pohľadom do budúcnosti 241
Nové faktory v rozvoji kultúry 245
Vyššia kvalita - nevyhnutnosť 250
Za Lacom Novomeským 256
Staviame pamätník cítenia a myslenia našej generácie 259
O prekladaní poézie 277
Zámienka ku geniálnosti 287
Kriticky a zodpovedne 291
Edičná poznámka 301
Menný index
ZA LACOM NOVOMESKÝM
Akosi prirýchlo a predčasne, tak ako aj ostatné obdobia tohto zvláštneho roku, prišla jeseň. Búrlivý svet, v ktorom sa stále niečo deje, naraz onemel. Možno je toto ticho iba v nás samotných, aby sme lepšie vnímali žiaľ v srdci, kovový zvuk padajúcich listov jesene, aby sme cítili, ako sa zvierajú štíhle prsty hudby na našom hrdle, aby sme si aj proti svojej vôli museli uvedomiť: toto je chvíľa lúčenia. Polouschnutá kvapka po včerajšom daždi na skle je ako malá kozmická loď, ktorá havarovala po ďalekej a tajomnej ceste, alebo možno ako osamelá slza na drahej tvári, ktorá sa od nás pomaly, ale navždy odvracia. A stuhy vencov ako krídla čiernych labutí nás mrazivo ovievajú.
Akoby sme sa tu zišli iba kvôli básni a vy akoby ste nás nechali trocha čakať, akoby ste odišli len na skok v prestávke medzi dvoma strofami niekde do ústrania dorobiť svoj verš. Ale je to, žiaľ, iba naše želanie. Márne a nesplniteľné. Táto chvíľa je až príliš ozajstná a definitívna.
Veľa slov si podávalo kľučku vašich dverí, ale nenaplnila sa biblická pravda a máloktorým z tých, ktorí klopali, bolo otvorené. Navykli sme si v živote i v umení dívať sa iba na výsledok, na konečnú podobu, na brilantný tvar a všetko to, čo im predchádzalo: zložitý proces hľadania, hrubú tesársku prácu pri stavaní lešení sme nevnímali. Ktovie, prečo práve u vás to bolo naopak. Ktovie, prečo práve vy ste museli svojím životom i básnickým dielom tak viditeľne dokázať, že ani v živote ani v poézii nie je nič zadarmo? Skúsenosť, ktorá predchádza básni, bola vo vašom prípade často až priveľmi zrejmá. A niekedy — akoby zo zbytočných obáv, že to, čo je, je iné než to, čo vidíme — potvrdzovali ste pravdu svojho slova ešte ďalšou životnou skúsenosťou. Akoby na dôvažok a dodatočne. Pravda a slovo, život a báseň išli vo vašom prípade ruka v ruke. A boli chvíle, keď sme ich od seba takmer nerozoznávali, tak prísne a presne ste jedným platili za druhé.
Od čias vášho návratu do poézie slovo v nej nadobudlo opäť svoju pravú váhu. A niektorí z básnikov, ktorí sa s ním do tých čias pohrávali ako cvičené tulene s loptou, sa zahanbili. Aj vy ste mohli byť eskamotérom krásy, žonglérom slova, aj vy by ste boli mohli meniť účes poézie podľa toho, ako by sa vám zachcelo. Ale vaše životné presvedčenie bolo iné a pravda, pre ktorú ste žili, si vyžadovala, aby sa o vážnych veciach hovorilo vážne. Ešte o tom budú vravieť iní a pri iných príležitostiach. Chcem iba zjednodušene a bez argumentácie, ktorá je v tejto chvíli zbytočná, poznamenať, že u vás sa ako u málokoho stotožňuje projekt s výsledkom, že vaša poézia sa naozaj stala tým, čím bola myslená. Že ste rovnako slovenský ako československý a rovnako československý ako socialistický básnik. Tak vaše slovo bez pasu a bez vstupných víz prekračovalo hranice ľudských sŕdc v mnohých krajinách sveta, neopúšťajúc pritom rodnú pôdu. Boli ste a ste — konštatovalo sa to už dávnejšie — kategorickým mravným imperatívom svojej doby. Bez vás by ozajstná podoba nášho umenia bola len rozmazanou tvárou v zahmlenom zrkadle. Tí, ktorí prídu za vami, vás nebudú môcť obísť. Budú musieť ísť cez vás, a to je údel rovnako príťažlivý a záväzný ako ťažký.
Drahý súdruh Novomeský, v posledných rokoch boli vaše dialógy s nami ojedinelé a lakonické. Akoby ste boli už všetko povedali a akoby sme ešte na mnohé nevedeli odpovedať.