MINÁR, IMRICHAMERICKÍ SLOVÁCI A SLOVENSKO
1880 - 1980
Bradlo, Bratislava, 1994
Národnovzdelávacia edícia
1. vydanie
obálka Jozef Szabó
ISBN 80-7127-040-7
dejiny
222 s.,čb fot., slovenčina
hmotnosť: 331 g
stav: veľmi dobrý, knižničné pečiatky
4,90 € PREDANÉ
*balbe2* in **S7S**
Autor spracúva v publikácii tému, ktorá sa v našej histórii pertraktovala mimoriadne protirečivo, ba v pofebruárovom období vyslovene deformačne. Práca Americkí Slováci a Slovensko má dve časti. Prvá časť rozoberá obdobie 1880-1918 a má podnázov Boj za oslobodenie Slovenska. Ide o obdobie, v ktorom prebehla prvá väčšia vlna slovenského vysťahovalectva do USA. Dokumentujú sa tu aj hlavné etapy angažovanosti amerických Slovákov v zápase proti útlaku svojho materského národa v Uhorsku a za jeho oslobodenie. Druhá časť publikácie sa týka udalostí v rokoch 1919-1980 a má podnázov Boj za zvrchovanosť Slovenska. Je mimoriadne aktuálna práve dnes, keď Slovensko naplnilo myšlienku suverenity a samostatnosti, myšlienku, ktorú si veľmi nástojčivo kládla už komunita amerických Slovákov na začiatku tohto storočia.
Prvá návšteva grófa Apponyiho v USA
V dňoch 12.-14. 9. 1904 sa konal v St. Louise celosvetový kongres medziparlamentnej únie, ktorého sa zúčastnila aj delegácia uhorského parlamentu na čele s grófom A. Apponyim. Naši krajania vybadali, že je tu príležitosť povedať uhorskej delegácii pred tvárou sveta, čo je to maďarská demokracia v zrkadle národnostnej politiky uhorskej vlády.
Vypracovali v jazyku slovenskom, maďarskom a anglickom Memorandum amerických občanov slovenského pôvodu adresované maďarským členom Interparlamentárneho mierového kongresu konaného v meste St. Louis, Mo., v septembri 1904, ktorý adresovali „Ctenému pánu grófovi Albertovi Apponyi a jeho maďarským kolegom...“ V úvode hovoria, že memorandum predkladajú na pôde USA, hoci „malo by byť vám predložené na tle vášho rodného Maďarska. Keďže však vzťah vašej vlády ku Slovákom by učinil to predloženie neuskutočniteľným, ba nebezpečným...“ (4)
V úvode memoranda sa objasňuje, kto sú to Slováci, ich historické korene atď. Potom je faktografickými údajmi podrobne dokumentovaný národný útlak Slovákov. Signatári memoranda politiku maďarskej vlády charakterizujú výrokom: „Sloboda, koľko zločinov sa pácha v tvojom mene.“ Na adresu členov maďarskej delegácie hovoria: „Ak ste sem prišli poučiť sa, skoro si uvedomíte, že politika vašej vlády nielenže je nemravná, ale aj škodlivá dobrým záujmom vášho ľudu. Tá politika sa zakladá na klamlivej mienke, že iba násilím možno vykoreniť slovenské ideály a nároky,“ a memorandum uzatvárajú prehlásením: „Kým prenasledovanie nášho ľudu neprestane, my americkí občania slovenského pôvodu budeme považovať za svoju povinnosť aj naďalej predkladať a odhaľovať pred očami celého sveta podvod a klam konštitucionalizmu v Uhorsku.“ (4)
Memorandum podpísali predsedovia slovenských fraternitných organizácií, redaktori krajanských novín, ako aj P. Zatkovič, redaktor časopisu podkarpatskoruských (rusínskych) krajanov. Rozdali ho všetkým účastníkom kongresu a rozposlali redakciám amerických časopisov. Dosiahli to, že členovia európskych parlamentov boli informovaní o slovenskej otázke a americká tlač venovala nemálo pozornosti proti-maďarskému vystúpeniu Slovákov. Na maďarskej strane dochádza k zaujímavému, i keď logickému vývinu. Maďarská krajanská tlač v USA začala útočiť na „magyar tótov“, t. j. maďarónov za to, že „olizujú maďarské päty, z toho hmotne ťažia a dosiaľ neukázali žiaden výsledok. A preto statočným Maďarom sa vraj tieto kreatúry musia zhnusiť.“. (6) Na pôde USA sa inštitúcia slovenských odrodilcov pre maďarskú politiku (v neskorších rokoch inštitúcia čechoslovakistov pre politiku českú) stala neúčinnou. A to malo, ako ukazuje porovnanie zápasu za národnú emancipáciu Slovákov v USA a doma na Slovensku, nemalý význam.
Slovenský katolícky kongres v USA
Narastanie politickej aktivity našich krajanov sa už nezastavilo, koleso sa pohlo. Dňa 13. júla 1906 sa pod vedením Š. Furdeka stretli na fare v mestečku Olyphant v Pennsylvánii národne uvedomelí kňazi a „jednomyseľne uznali, že nestačí proti domácim krivdám protestovať len v slovenských novinách, so slovenskými ranami treba ísť pred svetové fórum. Treba to začať v Amerike, kde žije tretina národa. Treba upozorniť intelektuálny svet na slovenské krivdy. Tlač treba použiť ako výstupnú bránu do sveta...“ (6) Pre dosiahnutie tohto cieľa sa rozhodli, „že zorganizujú vo Wilkes Barre (Pennsylvania) Katolícky kongres, na ktorý pozvú predstaviteľov slovenského života, privedú masu slovenského ľudu a okrem Slovákov pozvú amerických novinárov, a najmä veľkého priateľa slovenského národa, scratónskeho biskupa Hobana...“ (6) Účastníci si toho neboli ani vedomí, no nasledujúci historický vývin potvrdil, že na tejto porade sa položili základy slovenského zahraničného odboja za prvej svetovej vojny.
Organizáciou kongresu bol poverený rev. J. Porubský, ktorý napísal a rozposlal leták, pozývajúci krajanov, aby sa dňa 3. 9. 1906 zúčastnili vo Wilkes Barre Katolíckeho kongresu (vlastne protestnej demonštrácie). Text letáku bol dosť emotívny, popisoval pomery na Slovensku a jeho kritika smerova-
