ELDREDGE, JOHNDIVOKÝ V SRDCI
Objavovanie tajomstva duše muža
(Wild at Heart - Discovering the Secret of a Man´s Soul)
Redemptoristi, Bratislava, 2007
Rieka života, Podolínec, 2005
preklad Pavol Marton
obálka Ľudmila Králiková
2. opravené vydanie
ISBN 978-80-969600-7-1
náboženská literatúra, psychológia, rozvoj osobnosti, partnerstvo,
208 s., slovenčina
hmotnosť: 358 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
PREDANÉ
*olepa* in **S3P**
KAŽDÝ MUŽ BOL RAZ CHLAPCOM. A každý malý chlapec má sny, veľké sny: o tom, že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná odvážne skutky a zachráni ohrozenú krásku. Aj každé malé dievča má svoje sny: zachráni ju jej princ a vtiahne ju do veľkého dobrodružstva, bude kráskou.
Ale čo sa stane s týmito snami, keď vyrastieme? Vstúpte do väčšiny kostolov, rozhliadnite sa a opýtajte sa seba samých: Aký je kresťanský muž? Nepočúvajte, čo vám budú hovoriť, pozrite sa na to, čo tam uvidíte. Väčšina kresťanských mužov je ... znudených. John Eldredge v knihe Divoký v srdci vyzýva mužov k obnove ich mužského srdca, stvoreného na obraz vášnivého Boha. A pozýva ženy k tomu, aby objavili tajomstvo mužskej duše a tešili sa zo sily a divokosti, ktorú muži prinášajú tomuto svetu.
Pred pár rokmi môj prostredný syn Blaine nastúpil do prvej triedy. Toto je veľký krok pre každé dieťa - opustiť pohodlie a istotu po matkinom boku a stráviť celý deň v škole medzi „veľkými deťmi“. Ale Blaine je veľmi otvorený a sympatický chlapec, rodený vodca, a tak sme vedeli, že to hladko zvládne. Každý deň pri večeri nás zasypával dobrodružstvami, ktoré v ten deň zažil. Bola to zábava spomínať si s ním na radosti prvých školských dní - naleštený nový obedár, nové žlté ceruzky číslo 2, krabička pasteliek Crayolas so zabudovaným strúhadlom, nový písací stôl a noví priatelia. Vedeli sme všetko o jeho novom učiteľovi, o hodine telocviku, čo sa hrali cez prestávku, ako sa prejavoval ako vodca vo všetkých hrách. Ale jeden večer bol ticho. „Čo je s tebou, Tiger?“ spýtal som sa. Neodpovedal, dokonca ani nezdvihol oči. „Čo sa stalo?“ Nechcel o tom hovoriť. Nakoniec z neho vyšiel príbeh - šikan. Nejaký prvák machroval a zhodil ho na zem na ihrisku pred všetkými priateľmi. Keď to hovoril, dolu tvárou mu tiekli slzy.
„Blaine, pozri sa na mňa.“ Neochotne zdvihol oči plné slz. Tvár mal červenú od hanby. „Chcem, aby si teraz veľmi pozorne počúval, čo ti poviem. Ak ťa ten prvák nabudúce zhodí na zem, chcem, aby si urobil toto - počúvaš ma, Blaine?“ Prikývol. Jeho vlhké oči boli upreté na mňa. „Chcem, aby si vstal... a chcem, aby si ho udrel... najsilnejšie, ako vládzeš.“ V tvári mu bolo vidno rozpačitú radosť. Potom sa usmial.
Bože dobrý - prečo som mu dal takúto radu? Prečo bol ňou potešený? Prečo sú niektorí z vás touto radou potešení a iní zasa zdesení?
Áno, viem, že Ježiš nám povedal, aby sme nastavili druhé líce. Ale my sme tento verš v skutočnosti zneužili. Nemôžete naučiť chlapca používať jeho silu tým, že ho o ňu olúpite. Ježiš bol schopný odplaty, verte mi. Ale rozhodol sa neodplatiť. Avšak my radíme chlapcovi, ktorého zosmiešňujú, zahanbujú pred jeho rovesníkmi, oberajú o postavenie a dôstojnosť, aby sa nechal biť, pretože Ježiš to chce? Zženštíte ho na celý život. Od toho momentu bude pasívny a prestrašený. Dospeje bez toho, aby sa vedel za seba postaviť, nikdy nebude vedieť, že je muž. Ó, áno, bude zdvorilý, dokonca milý, úctivý, bude dbať na svoje správanie. Možno to vyzerá morálne, možno to vyzerá ako nastavovanie druhého líca, ale v skutočnosti je to len slabosť. Nemôžete nastavovať líce, ktoré nemáte. Naše kostoly sú plné takýchto mužov.
V tom momente Blainova duša balancovala na hrane. Potom sa do jeho očí vrátil oheň a hanba sa stratila. Ale pre mnohých mužov ich duša stále balancuje na hrane, pretože nikto, nikto ich nevyzval byť nebezpečnými, poznať svoju vlastnú silu, objaviť, že majú všetko potrebné. „Cítim, že je vo mne rozbúrený oceán a ja sa usilujem udržať ho kľudný a tichý,“ zdôveril sa mi istý mladý priateľ po dvadsiatke. „Chcel by som byť nebezpečný,“ povzdychol si. „Myslíš, že je to možné? Cítim sa, ako keby som si musel žiadať povolenie.“ Musí si však mladý muž pýtať povolenie byť mužom? Pretože útok pokračuje ešte dlho potom, ako bola zasadená rana. Nechcem vás oberať o ilúzie - muž nie je zranený raz, ale veľa, veľakrát v priebehu života. A skoro každá rana nakoniec dopadá na to isté miesto: proti jeho sile. Život mu ju odoberá, jeden stavec po druhom, až nakoniec ostane úplne bez chrbtovej kosti.
SKONCOVAŤ S NÍM
Pred pár rokmi som čítal príbeh o malom chlapcovi, ktorému sa počas operácie prihodilo veľké nešťastie: „omylom“ mu odstránili penis. Táto udalosť sa stala v sedemdesiatych rokoch. V tom čase bol veľmi rozšírený názor, že „pohlavné roly“ nie sú vrodené, ale sú skôr formované kultúrou, a teda sú zameniteľné. Jeho pohlavné orgány zrekonštruovali do ženskej podoby a vychovali ho ako dievča. Tento príbeh je obrazom dneška. Presne to sa pokúšame urobiť chlapcom a začíname vtedy, keď sú ešte veľmi
