DOYLE, ARTHUR CONANŠTÚDIA V ČERVENOM / PES BASKERVILLSKÝ
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1981
preklad Alfonz Bednár
edícia Retro (24)
obálka Ján Krížik
2. a 3. vydanie
13-72-103-81
beletria, román
272 s., slovenčina
hmotnosť: 248 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
0,80 €
*zukol2*greel
Dve detektívne novely Štúdia v červenom a Pes baskervillský sú vrcholnou ukážkou Doylovho rozprávačského umenia, zachovávajúcou všetky prvky a zásady klasického kriminálneho príbehu.
V Štúdii v červenom Holmes s Watsonom hľadajú páchateľa záhadných vrážd. Novela má dve dejové línie.
Prvý príbeh sa odohráva v Londýne vo fiktívnom Holmesovom byte na Baker Street. Holmesovi sa s Watsonovou pomocou podarí rozriešiť jeden z najkomplikovanejších detektívnych prípadov tých čias. Druhý príbeh sa odohráva v severoamerickom štáte Utah, jeho korene siahajú hlboko do minulosti a súvisia so vznikom mormónskeho mesta Salt Lake City.
Dej novely Pes baskervillský je zasadený do pôsobivej, typickej atmosféry starého anglického zámku uprostred slatín. Doylov detektív Sherlock Holmes spolu s priateľom Watsonom s nasadením vlastného života riešia tajomné udalosti vrcholiace
Obe diela patria medzi najlepšie ukážky holmesovskej ságy. Sú to klasické príbehy lásky a pomsty; niekedy naivne, ale vždy s úspechom bojujú proti zlu pomocou rozumu a logiky, vlastností a výdobytkov moderného človeka.
„Tak nás môžete očakávať. Mám objednať drožku?“
„Radšej pôjdem peši, lebo táto vec ma dosť rozrušila.“
„S radosťou pôjdem aj ja peši,“ povedal jeho priateľ.
„Teda, stretneme sa o druhej. Do videnia a majte sa dobre!“
Počuli sme, ako po schodoch zostupovali kroky našich návštevníkov a ako buchli hlavné dvere. Vzápätí sa Holmes zmenil z apatického rojka na muža činu.
„Rýchlo sa oblečte, Watson, rýchlo! Nesmiete stratiť ani chvíľku!“ Vbehol do svojej izby v župane a ihned sa vrátil v redingote. Zbehli sme po schodoch a vybehli srne na ulicu. Doktora Mortimera a Baskervilla bolo ešte vidno asi na dvesto krokov pred nami smerom na Oxford Street.
„Mám ich dobehnúť?“
„Ani za svet, milý Watson. Ja sa uspokojím s vašou spoločnosťou, ak vám vyhovuje moja. Naši priatelia si počínali múdro, lebo dnes je na prechádzku naozaj pekný deň.“
Zrýchlil krok, až sme skrátili asi o polovicu vzdialenosť, ktorá nás delila. Potom sme sa ešte stále držali na sto krokov od nich, sledovali sme ich na Oxford Street a potom na Regent Street. Len čo sa naši priatelia zastavili a pozerali do výkladu, Holmes urobil to isté. O chvíľu uspokojene vykríkol, a keď som sledoval smer jeho pátravých očí, videl som, že hansom, ktorý zastal na druhej strane ulice a v ktorom sedel jediný cestujúci, sa už zase pohol.
„To je náš človek, Watson! Poďme! Aspoň si ho dobre pozrieme, ak sa nič iné nepodarí.“
V tej chvíli som si všimol hustú čiernu bradu a prenikavé oči, ktoré sa na nás obrátili z bočného oblôčika drožky. Hneď vyleteli dohora padacie dvierka, čosi skríkol na pohoniča a drožka sa cvalom pohla po Regent Street. Holmes sa nedočkavo začal obzerať po druhej drožke, ale voľnej nebolo nablízku. Pustil sa do behu uprostred prúdu vozov, začal drožku zúrivo prenasledovať, ale tá vyrazila veľmi rýchle a bola už ďaleko.
„Nuž tak!“ povedal Holmes trpko, keď prišiel zadychčaný a bledý od vysilenia spomedzi zátarasu vozidiel. „Videli ste už také nešťastie a navyše takú zlú organizáciu? Watson, Watson, ak ste úprimný, zaznamenajte aj toto a uvediete to ako môj neúspech!“
,.Kto to bol?“
„Nemám tušenia.“
„Spehúň?“
„Podľa toho, čo sme počuli, je jasné, že Baskervilla niekto zblízka sleduje od tej chvíle, čo je v Londýne. Ako ináč by sa tak rýchle vedelo, že sa ubytoval v hoteli Northumberland? Ak ho sledovali v prvý deň, usúdil som, že ho budú aj na druhý deň. Možno ste si všimli, že som dvakrát prešiel k obloku, kým doktor Mortimer čítal tú svoju legendu.“
„Áno, pamätám sa.“
„Pozeral som, či sa na ulici niekto neponeviera, ale nevidel som nikoho. Máme do činenia s bystrým človekom, Watson. Táto záležitosť je veľmi záhadná, a hoci mi ešte nie je celkom jasné, či sme sa dostali do styku s nástrojom dobra alebo zla, je tu očividná moc a zámer. Keď naši priatelia odišli, hneď som ich sledoval v nádeji, že pristihnem ich neviditeľného nohsleda. Taký bol prefíkaný, že sa nespoľahol na vlastné nohy, ale zaobstaral si drožku, aby mi mohol byť v pätách alebo ich predbehnúť, a nikto by ho nezbadal. Jeho metóda mala okrem toho ešte aj tú výhodu, že keby si oni boli vzali drožku, aj tak by ich bol mohol sledovať. Má to však jednu nevýhodu.“
„Je odkázaný na drožkára.“
„Správne.“
„Skoda, že sme si nepoznačili číslo!“
„Milý Watson, hoci som bol pomalý, azda si nemyslíte, že som si zabudol poznačiť číslo? Náš človek má číslo 2704. Ale to nám teraz nepomôže.“
„Nechápem, čo ste ešte mohli urobiť.“
„Keď som zbadal drožku, hneď som sa mal obrátiť a kráčať opačným smerom. Potom som si mal vziať druhú drožku a tú prvú sledovať v úctivej vzdialenosti, alebo ešte lepšie, ísť do hotela Northumberland a tam počkať. Keby náš neznámy bol sledoval Baskervilla domov, boli by sme mali príležitosť robiť to isté s ním a zistiť, kde pôjde. Nápadnou nedočkavosťou, ktorú náš protivník využil neobyčajne rýchlo a energicky, sme sa prezradili a stratili sme ho z očí.“
