BODNÁROVÁ, EVA - DOTÝKAŤ SA DOVOLENÉ

BODNÁROVÁ, EVA

DOTÝKAŤ SA DOVOLENÉ

YUDINY, 2015
fotografie Eva Bodnárová
ilustrácie Braňo Jánoš
ISBN 978-80-972108-5-4

beletria, próza krátka, poviedky,
216 s., slovenčina
hmotnosť: 245 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

1,50 € PREDANÉ

*olepa*  

EPILÓG

„Kam sa ponáhľaš?" pýta sa ma otec z vedľajšieho sedadla. Nevidím ho, lebo v tej rýchlosti som plne sústredená na cestu pred sebou. Vlastne, má pravdu. Kam sa ponáhľam? Je kam sa ponáhľať? A treba sa až tak ponáhľať? Nohu z plynu dávam dolu. Adrenalín klesá. Cítim to. A ešte otcov parfum. Je to Ronhil. Vždy mal túto značku rád. Chodila som do Piešťan do Tuzexu, ten bol najbližšie, pred obchodom vymenila koruny za bony a tie za parfum a bonboniéru Mon cheri pre otca, lebo mal meniny, a krabičku cigariet Dunhill pre seba, lebo vtedy som tajne fajčila. Pousmejem sa pri tej spomienke. Občas som z Trenčína išla stopom, Piešťany neboli zasa až tak ďaleko a v tom čase som bola nerozvážne odvážna a dychtiaca po dobrodružstve. Dnes by som stopom nešla ani za svet. Ale vtedy áno. Otec sa aj bál a vždy mi dohováral.

Ako teraz. „Kam sa ponáhľaš?" Počujem jeho láskavý hlas. Spomaľujem. Tak veľmi sa teším, že je so mnou. Že tu sedí vedľa mňa, dáva pozor na svoje malé dievčatko, čo sedávalo na jeho kolenách a stále niečo drankalo. Bola to taká hra, sedieť na kolenách a líškať sa, odpovedať na otázky a pri tom si vymýšľať bez obmedzenia, bez akejkoľvek tiaže reality. Milovala som tieto chvíle, v ktorých som bola centrom otcovej pozornosti a v ktorých moja okrídlená fantázia vylietavala do nedozerných výšav. Bolo to podobné ako teraz. Naša spoločná chvíľa. V tejto šoférujem otcove auto.