CABOT, MEGANDENNÍK PRINCEZNEJ
(The Princess Diaries)
dotlač k úspešnému filmu
Ikar, Bratislava, 2001
preklad Tamara Chovanová
obálka Viera Fabianová
ISBN 80-551-0172-8
beletria, román
232 s., slovenčina
hmotnosť: 303 g
tvrdá väzba
stav: dobrý
2,00 €
*olepa* in **S7S**
Mia Thermopolisová je celkom normálne štrnásťročné dievča, ktoré má síce kopu mindrákov, lebo má plochú hruď, neposlušné vlasy myšacej farby a je privysoká na svoj vkus, no zato má dobrú kamarátku Lilly, s ktorou sa pozná už od škôlky a spája ich pevné puto priateľstva. Mia žije sama so svojou mamou až do dňa, keď si učiteľ algebry zavolá jej mamu do školy, aby jej oznámil, že Mia nemá o tomto predmete ani šajn, a skončí sa to tým, že učiteľ pozve mamu na rande.
Mia je zúfalá. Už len to jej chýbalo k šťastiu!
A tak vezme do rúk denník a zapisuje si doň svoje pocity a zážitky, s ktorými sa nevie nikomu zveriť. Denník sa stáva jej najvernejším priateľom. Zdôveruje sa mu so svojím obdivom k hviezde školy Joshovi, s nechuťou, ktorú pociťuje k jeho priateľke Lane, aj so zdesením, ktoré prežíva, keď sa jedného dňa sčista jasna dozvie, že jej ocko je knieža a ona princezná, následníčka trónu!
Piatok 10. októbra
Fakt mi dáva hodiny dvorskej etikety.
Prisámvačku. Každý deň po doučku z algebry musím ísť do Plazy, kde mi stará mama dáva hodiny dvorskej etikety.
Teda, ak je Boh, ako to mohol dopustiť?
Myslím to vážne. Hovorí sa, že Boh nikdy nenaloží človeku viac, ako je schopný uniesť, ale môžem vás ubezpečiť, že toto je nad moje sily. Jednoducho nevládzem! Nemôžem každý deň chodiť na hodiny dvorskej etikety! Najmä nie s grandmére. Vážne uvažujem, že utečiem z domu.
Ocko hovorí, že nemám na výber. Keď som včera večer vyšla z izby grandmére, pobrala som sa rovno za ním. Zabúchala som mu na dvere, a keď mi otvoril, vtrielila som dnu a vyhlásila som, že končím. Nikto mi nepovedal o hodinách dvorskej etikety.
A viete, čo on na to? Vraj som podpísala dohodu, a tak som sa zaviazala chodiť aj na hodiny dvorskej etikety, keďže to je súčasť povinností následníčky trónu.
Vyhlásila som, že dohodu musíme zrevidovať, lebo sa tam nehovorí nič o tom, že každý deň budem po škole chodiť za grandmére na hodiny dvorskej etikety.
Ale ocko sa o tom so mnou nemienil vôbec baviť. Povedal, že už mešká, a či by sme sa nemohli porozprávať neskôr. A ako som tam tak stála a vysvetľovala, aké je to všetko nespravodlivé, vošla dnu televízna reportérka zo stanice ABC. Myslím, že s ním prišla urobiť interview, lebo som ju už videla aj predtým robiť rozhovory, ale normálne nemáva na sebe čierne koktailové šaty bez rukávov, ani keď robí interview s prezidentom alebo niekým podobným.
Dnes večer sa musím lepšie pozrieť na tú našu dohodu, lebo sa nepamätám, že by v nej stálo čosi o hodinách dvorskej etikety.
A takto vyzerala moje prvá hodina včera po škole:
Najprv ma vrátnik nechcel pustiť dnu (to sa dalo čakať!). Potom uvidel Larsa, ktorý meria najmenej dva metre a váži aspoň pol druha metráka. Okrem toho Larsovi sa na saku vynímala vypuklina, a až teraz mi došlo, že to bola zbraň a nie kýpeť nejakej tretej ruky, ako som si pôvodne myslela. Bolo mi trápne spýtať sa ho, lebo som sa bála, že to v ňom vyvolá bolestné spomienky na to, ako si ho v detstve doberali v Amsterdame či odkiaľ pochádza. Ja totiž viem, aké je byť čudákom: Radšej s tým nezačínať.
Ale nie, je to zbraň a vrátnik bol z toho celý nešťastný a zavolal recepčného. Ten, vďakabohu, spoznal Larsa, ktorý má vyhradenú jednu z izieb v ockovom apartmáne.
A tak ma potom recepčný odprevadil do strešného apartmánu, kde je grandmére ubytovaná. Musím povedať, že ten apartmán je nádherný. Myslela som si, že toalety v Plaze sú nádherné, ale toalety sú nič v porovnaní s týmto apartmánom.
Predovšetkým, všetko je tu ružové. Ružové steny, ružový koberec, ružové závesy, ružový nábytok. Všade sú vo vázach ružové ruže a na portrétoch, ktoré visia na stenách, sú samé ružolíce pastierky.
A práve keď som si myslela, že sa utopím v tom mori ružovej, ukázala sa grandmére, celá v purpure, od hodvábneho turbanu na hlave až po papučky so sponami zdobenými falošnými drahokamami.
Aspoň myslím, že sú to falošné.
