CONRAD, JOSEPHALMAYEROVO ŠIALENSTVO
(Almayer´s Folly)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1960
edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh, SPKK (131)
preklad Elena Chmelová
doslov Ján Boor
obálka Jozef Baláž
1. vydanie, 43.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra anglická,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 326 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,10 €
*cesvo*
- Konečne zapadlo, - povedala Nina matke a ukázala na vŕšky, za ktoré zapadlo slnko. - Počuj, mama, idem teraz do Bulangiho zátoky, a keby som sa nikdy nevrátila -
Zmlkla a akási pochybnosť zhasila na chvíľu oheň potláčaného vzrušenia, ktorý po celý dlhý, vzrušujúci deň horel v jej očiach - bol to deň radosti a úzkosti, nádeje a hrôzy, nesmierneho žiaľu a zmäteného očarenia a potláčaný oheň ožaroval pokojnú ľahostajnosť jej čŕt lúčom dychtivého života. Kým oslepujúco svietilo since, v ktorého svetle sa zrodila a rástla jej láska, až sa jej celej zmocnila, tajomný šepot žiadostivosti udržiaval jej neochvejné odhodlanie a napĺňal jej srdce netrpezlivou túžbou po tme, čo by zmarila nebezpečenstvá i protivenstvá a priniesla šťastie, splnenie lásky, plnosť života. Konečne zapadlo! Krátke tropické šero zmizlo, ani si nestihla hlboko vzdychnúť od únavy, a v náhlej tme akoby bolo plno hrozivých hlasov, čo jej kázali, aby sa strmhlav hodila do neznáma, aby ostala verná vlastným impulzom a oddala sa náruživosti, ktorú vzbudila i cítila. On čaká! Na osamelej, odľahlej rúbani v nesmiernom tichu lesa čaká sám, je ubehlíkom, brániacim si holý život. Nedbal na nebezpečenstvo a čaká na ňu. Iba po ňu si prišiel, a teraz, keď sa blížil čas a čakala ho odmena za námahu, opytovala sa zdesená Nina sama seba, prečo ochabnuto pochybuje o vlastnej vôli, o vlastnej túžbe? Nasilu sa striasla strachu i prechodnej slabosti. Dočká sa odmeny! Jej ženská láska i česť premohli rozochvenú nedôveru v neznámu budúcnosť, ktorú jej prináša tmavá rieka.
- Nie, nevrátiš sa, - zahundrala pani Almayerová prorocky.
- Bez teba nepôjde, a keby tu ostal, - ukázala na svetlá v „Almayerovom paláci“ a nedopovedaná veta zanikla v mrmlavej hrozbe.
Obe ženy sa stretli za domom a teraz šli k jarku, kde boli priviazané kanoe. Keď prišli ku kríkom, zastavil ich spoločný impulz, pani Almayerová položila ruku na dcérino rameno a darmo sa pokúšala pozrieť dievčaťu do odvrátenej tváre. Keď sa pokúšala hovoriť, prvé slová sa stratili v potlačenom vzlyku - bolo to naozaj prekvapujúce u ženy, ktorá ani čo by zo všetkých ľudských vášní poznala iba zlosť a nenávisť.
- Odídeš a budeš veľkou rání, - povedala napokon dosť pevným hlasom, - ak budeš múdra, i tvoja moc bude veľká a za veľa dní ju nestratíš, ba ani v starobe ťa azda neopustí. A čo som bola ja? Po celý život iba otrokyňou a varila som ryžu mužovi, čo nebol ani smelý ani múdry. Mňa, aj mňa daroval náčelník a bojovník mužovi, čo nebol ani náčelníkom ani bojovníkom. Hai! Hai!
Ticho nariekala a oplakávala stratené možnosti vrážd a zločinov, ktoré by jej bol osud dožičil, keby ju bol spojil s príbuzným duchom. Nina sa sklonila nad tenuškú pani Almayerovú a vo svetle hviezd, ktoré sa zjavili na tmavom nebi a teraz stáli pokojne nad ich čudnou rozlúčkou, hľadela pozorne do matkinej vráskavej tváre, pozrela zblíza do jej vpadnutých očí, ktoré svetlom dlhej, bolestnej skúsenosti presvecovali jej temnú budúcnosť. Opäť ju, ako kedysi, očarila matkina exaltovanosť a predvídavá istota, ktorá s výbuchmi divosti nemálo prispela k tomu, že všade v osade verili v jej bosoráctvo.
- Bola som otrokyňou, a ty budeš kráľovnou, - pokračovala pani Almayerová a pozerala rovno pred seba, - ale pamätaj na silu i na slabosť mužov. Tras sa pred jeho hnevom, aby vo dne videl, že sa bojíš, no ukradomky sa môžeš smiať, lebo keď zapadne since, muž je tvojím otrokom.
- Otrokom! On! Pán života! Nepoznáš ho, mama.
Pani Almayerová sa iba pohrdlivo zasmiala.
- Rozprávaš ako bláznivá beloška, - zvolala. - Čože ty vieš o hneve a láske muža? Videla si už spať unavených mužov, keď siali smrť? Cítila si objatie silného ramena, ktoré vie vbodnúť kris hlboko do tlčúceho srdca? Si beloška, a mala by si sa modliť k bohyni!
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Tak či onak, vari predsa len pridlho bol preč z domu.
