SZEPES, MÁRIA
MÁGIA KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA
(A mindennapi élek mágiája)
Bradlo, Bratislava, 1991
preklad Lujza Jancová
obálka Gita Mihalovičová
1. vydanie
ISBN 80-7127-008-3
psychológia
86 s., slovenčina
hmotnosť: 101 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
1,30 €
*home*ezo*
*kocan2*in*ezo*
15/ AKO SA DÁ VYCHÁDZAŤ S ĽUĎMI?
Odpoveď na túto otázku sa formuluje sama od seba, ak použijeme jednoduché základné zásady, z ktorých sme urobili hlavný motív celej našej štúdie. Spomeňme si na niektoré dôležitejšie axiómy, čo tu doteraz odzneli.
I. Tento zo zápasov utkaný, ustavične sa pohybujúci svet si možno podmaniť iba ešte väčšou dynamikou, ešte. vitálnejším úsilím a húževnatou vytrvalosťou.
II. Determinácia sa končí tam, kde sa začína mágia.
III. Náš vonkajší a vnútorný postoj, naše myšlienky, slová a pohyby sú magickými predvolávacími formulami.
IV. Pôvodcom každej stelesnenej veci je idea, teda ona je pôvodkyňou aj našich chorôb, neúspechov aj zlého osudu.
V. Zdravé, konštruktívne, harmonické myšlienky vytvárajú rovnováhu v našom organizme práve tak, ako v našich okolnostiach.
VI. Kto chce vládnuť nad svojím osudom, nad svojimi depresiami a démonickými väzbami, ten musí vládnuť nad svojimi myšlienkami.
VII. Myslieť znamená mať vplyv.
VIII. Dobrá vôľa voči nášmu okoliu vytvára okolo nás psychomagnetickú zónu.
IX. Nič si nemôžeme myslieť s intenzitou určitého citu alebo vzruchu bez toho, aby sa to nedozvedelo nevedomie nášho okolia.
X. Bez výnimky každý jav má okamih počatia.
XI. Kto chce dostať, ten najprv musí dať.
XII. Zmenou nášho názorového vzťahu k okolnostiam zmeníme aj okolnosti.
Najmä na posledných piatich axiómach sa zakladá naša odpoveď.
Kto chce vychádzať s ľuďmi, ten musí predovšetkým zmeniť vlastný vzťah k nim, teda nie od nich má vyžadovať cnosti, na základe ktorých je možná mierová spolupráca, ale sám ich má poskytovať.
Vo vyostrených situáciách sa človek tak ďaleko dostane od objektívnej miery, až sa mu zdá, že táto poučka sa práve v jeho prípade nedá aplikovať. Postoj toho druhého je taký chorobný, nemožný, neznesiteľný, že prispôsobiť sa mu alebo hľadať mierové riešenie by znamenalo osedlať jeho najodpudzujúcejšie vlastnosti. V zamestnávateľských vzťahoch by to mohlo ohrozovať samu prácu. V prípade ľúbostného, príbuzenského alebo manželského vzťahu by vyvolal u toho druhého také vedomé víťazstva a prevahu, čo by vonkoncom odstránilo základ kooperácie, veď skromnosť pokladá podradný človek vždy za slabosť a bez zábran to zneužíva. Táto na povrchu zdanlivo skutočná poučka zase slúži len ako sebaklam. Takýto extrémne subjektívny stav vždy hľadá vlastnú krajnosť, inštinktívne nehľadá mierovú dohodu, ale pomstu, satisfakciu, uspokojenie z podmanenia toho druhého. Toto sa na nás pozerá zo zrkadla, keď si myslíme, že druhého pozorujeme, druhého obviňujeme, nahnevanou grimasou, ktorá sa na nás cerí z prízračnej plochy. Východisko z takejto situácie, správny postoj podľa základných zásad je niekde v strede ako rovnováha každej veci. Prispôsobenie sa nikdy nie je pokora. Hľadanie skutočného zmierenia pramení zo sily prehriatej zmyslom, a nie zo slabostí. Taká skromnosť a trpezlivosť, za ktorou sa pnie pevnosť poznania, má magický vplyv. Zúrivosť zlomyseľnosti a hnevu sa na ňom tak roztriešti, ako vlna na útese. Táto magická psychická pozitúra vyvolá najprv nepokoj, neskôr úzkosť, potom údiv a nakoniec nekonečnú vďaku. Vyskúšajme tento proces! Uskutočnime ho! Nestrpme ho ako holú teóriu. V takýchto pokusoch sa skrývajú zážitky, po ktorých túžime. K čarovným veciam sa môžeme dostať iba pomocou čarov. Robme čary! Povznesme sa do oblastí zázrakov bez pochybností, smelo ako pionieri, opustiac pustú hromadnú ubytovňu stereotypu, malicherností, konvenčných predsudkov a namyslenosti. Stádové myšlienky vedú iba od smrti k smrti na vozidle determinácie, Osamelé, veľké, nezávislé myšlienky, zo začiatku revolučne neskutočné a závratne fantastické idey pretvárajú svet, človeka i osud človeka. Tie obsahujú tú energiu horčičného semena, ktorá hory prenáša.