SLÁDKOVIČ, ANDREJ
VÝBOR Z LYRIKY
Matica slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1927
edícia Čítanie študujúcej mládeže (16)
poézia, literatúra slovenská,
80 s., slovenčina
hmotnosť: 100 g
tvrdá väzba (zrejme dobová preväzba), malý formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky
1,10 €
*trsos* *trsos* *trsos* *trsos* *trsos* in *H-bar-RL*
Svornosť.
Ticho je u nás; hej, mŕtvo ticho.
Že mŕtvo? Ba žijú telá!
Ale hýbavosť, duša života,
nevieme, kde sa podela:
Svorno je u nás, ako keď mŕtvi
ku mŕtvym svojim poľahnú,
čo jedni k druhým niekedy sotvy
v bratskom sa bozku už nahnú.
Ticho je u nás. Od riek ku horám
posteľ ohromná sa stlaje,
rieky v pokoji tečú ku morám,
háj s horou tíško si vlaje.
Utichly žiale, i spravedlivá
žaloba stránok nedelí:
Slovensko svorne si odpočíva
na sedmispáčov posteli.
Ticho je u nás. Veď stíchly búre,
Slovensko drieme v pokoji,
rozbroja ostrožhavé pazúre
zatuply v samom rozbroji.
Niet slov závisti, zášti, sočenia,
písmeny značenej jedom;
studený pohľad vzájom si menia
sused so svojím susedom.
Ticho je u nás. Hádam čušíme
pod bičom prísnych osudov,
hádam vypustiť len sa bojíme
pred duchom, tým sudcom bludov.
Len v spodnej, hádam, srdca temnici
dujú kameň zlostné boje,
a škripia ticho — ale v ulici,
v knihách — no, všade, ticho je!
Oj, keby radšej surmy hlásili,
rana na ranu padala,
že by zsilnela sila zo sily,
víťazom znela pochvala!
Azda úprimné potom smierenie
prišlo by za statočný boj:
vraj, len z víťazstva koreňa ženie
haluz palmy, svätý pokoj!
Ale nie, Bože, nie ohňa cesty,
nie nástroj tvrdej oceli,
nedaj moc zvade a právo pästi —
jedni padnúť by museli:
sväzok veľkého kráľa Moravy
buďmež od čiastky do čiastky,
tak veď nás k jasným výšinám
slávy svätou cestou svätej lásky.
Ale ďaleko Kanaan lásky,
kde nádej, viera už rodí.
Bratia, mocné sú šľachetných sväzky:
svornosť nech záveje brodí!
Potom už či boj, či pokoj: s Bohom,
nezhynú naše nádeje;
zaviatym slávy dávnej prielohom
svornosť prebrodí záveje!