PETIŠKA, EDUARDALENKINA ČÍTANKA
(Alenčina čítanka)
Mladé letá, Bratislava, 1986
preklad Mária Števková
ilustrácie Helena Zmatlíková
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
66-123-86
literatúra česká, knihy pre deti, rozprávky, beletria,
256 s., slovenčina
hmotnosť: 820 g
tvrdá väzba. veľký formát
stav: dosky uvoľnené, knižničné pečiatky
*bib16*dets*
Alenka je chorá
Alenka je chorá. Kýcha, má nádchu a teplotu. A keď je chorá Alenka, musí byť chorý aj Meduško. Leží vedľa Alenky prikrytý perinou a vykúka mu iba hlavička.
Mamička priloží ruku na Alenkino čelo. Skúša, či má Alenka horúčku. Alenka priloží ruku na celo Meduškovi. Och, joj. Istotne má horúčku.
— Tu máš čaj s citrónom, — vraví mamička Alenke.
Alenka sa rozpráva s Meduškom. Má síce zatvorené
ústa, nič nepočuť, ale Meduško jej rozumie. Aj Meduško hovorí so zatvorenými ústami.
— Mal by si sa napiť čaju s citrónom, — radí Alenka medvedíkovi.
— Brr, je kyslý, — mrmle medvedík.
— Mamička, prosím ťa, ešte trochu medu, — prosí Alenka, — ten citrón je kyslý.
Mamička pridá do čaju za lyžičku medu. Meduško sa pozerá za lyžičkou. Ale Alenka má inakšie starosti:
— Mamička, a ako sa robí nádcha?
— Nádcha sa nerobí. Nádchu, Alenka, človek dostane. Sú také dievčatká, ktoré neposlúchajú, vyzlečú si u deduška kabát a behajú vonku bez kabáta, aj keď je zima. A dostanú nádchu, kašeľ a teplotu.
Takéto reči Alenka nemá rada. Vyzerá to, akoby jej mamička dohovárala. Veď ani deduško nemal kabát. Možno je tiež chorý. Leží v posteli sám a sám a nemôže si k sebe vziať ani medvedíka, lebo ho dal Alenke.
— Mamička, daj mi, prosím ťa, toho medvedíka od deduška.
— Pozriem sa, Alenka, či uschol. Musela som ho umyť. Vieš, aký bol špinavý?
Tu je. Už uschol. Len je celý vystrašený, ešte aj na hlave sa mu ježí srsť. Iba na chrbte nie. Chrbát má celý odretý.
— Už sa neboj, — chlácholí ho Alenka. — Vieš, ako ťa budem volať? Straško.
..................................................................................
... posledná veta ...Pretože sme čítali a všetko sme prečítali až do konca.
