BELOUSOV, ROMANO ČOM KNIHY NEHOVORIA
(O čem umolčali knigi)
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1988
edícia Knižnica študujúcej mládeže
preklad Michal Francisci
ilustrácie Martin Kellenberg
obálka Tibor Hrabovský, Martin Kellenberg
1. vydanie, 3.000 výtlačkov
067-342-88 OCK
jazykoveda, história,
128 s., slovenčina
hmotnosť: 162 g
mäkká väzba
stav: veľmi dobrý
1,90 €
*H-5-1*
POSLEDNÝ BOJ VRONSKÉHO
V Juhoslávii, neďaleko mesta Alekšinac, v blízkosti dedinky Gornji Adrovec stojí kaplnka. Postavili ju na počesť ruského dôstojníka, ktorý tu padol v srbsko-tureckej vojne. Mnohí tvrdia, že ruský dôstojník, ktorému na týchto miestach vyhasila život turecká guľka, slúžil ako vzor postavy Vronského z románu Leva Nikolajeviča Tolstého Anna Kareninová.
Na stránkach juhoslovanských novín a časopisov sa objavili mnohé články na túto tému, ba uverejnili aj vyhlásenia očitých svedkov, ich spomienky a rozličné dokumenty.
Kto bol tento ruský dôstojník?
L. N. Tolstoj pri jednej príležitosti povedal, že svoje postavy často čerpá zo života. Bolo obdobie, keď v rukopisoch ponechával skutočné mená osôb, ktoré vo väčšej alebo menšej miere slúžili ako modely na vytvorenie literárnych hrdinov. Podľa vlastného vyjadrenia to robil preto, aby si vedel živšie predstaviť opisovanú postavu.
Je napríklad známe, že postava Anny Kareninovej má v sebe črty troch skutočných osôb. Jedna z nich je A. S. Pirogovová, spisovateľova suseda v Jasnej Poľane, ktorá sa zo žiarlivosti hodila pod vlak. Druhá je M. A. Ďakovová, jej nevšedný ľúbostný román Tolstoj dobre poznal, a tretia bola Puškinova dcéra, ktorú spisovateľ videl iba raz, ale tak hlboko naňho zapôsobila, že sa stala modelom pre zobrazenie výzoru Anny Kareninovej.
L. N. Tolstoj má literárne postavy, ktoré odpozoroval zo života, iné však nemajú živé vzory. Sám sa priznal, že tie prvé sa mu väčšinou nevydarili celkom dobre, sú jednostrannejšie ako tie druhé. Zastával názor, že spisovateľ kopírovaním skutočnosti vnáša do svojho diela iba výnimočné, ojedinelé a celkom nepodstatné črty.
V spomienkach Tolstého ani vo vyjadreniach jeho rovesníkov niet bezprostredných dôkazov o tom, kto bol prototypom Vronského. Spisovateľov syn Sergej Ľvovič Tolstoj v článku Odraz života v Anne Kareninovej vymenoval mnohé osoby a prípady, ktoré Tolstoj čerpal zo života. Pokiaľ ide o Vronského, gardového dôstojníka šľachtického pôvodu, autor článku neposkytuje nijaké informácie. Pri formovaní tejto postavy „sa Tolstoj mohol rozpamätať na gardových dôstojníkov, s ktorými sa zoznámil v časoch krymskej vojny, alebo s ktorými sa dostal do styku počas svojho pobytu v Petrohrade“, píše Sergej Ľvovič Tolstoj. Možno bol medzi nimi aj Nikolaj Nikolajevič Rajevskij, vnuk hrdinu z roku 1812, ktorého hrdinstvo Tolstoj zvečnil na stránkach Vojny a mieru.
Potomok slávneho vojvodcu strávil detstvo v cudzine. Keď sa vrátil do vlasti, ukončil štúdium na matematicko-fyzikálnej fakulte moskovskej univerzity. Neskoršie slúžil v garde.
