GRIN, ALEXANDERJESSIE A MORGIANA
(Džessi i Morgiana)
Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1984
edícia Lipa
preklad Marta Zamborová
doslov Dušan Slobodník
ilustrácie Terézia Brezány-Kružlicová
prebal Terézia Brezány-Kružlicová
1. vydanie, 11.000 výtlačkov
83-019-84
beletria, román, literatúra ruská,
240 s., slovenčina
hmotnosť: 348 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,30 €
*gopal2*
Alexander Grin (1880—1932) je popredný predstaviteľ sovietskej romantickej literatúry. Viedol tulácky život, bol nádenníkom, prístavným robotníkom, kresličom, pisárom, zlatokopom, rybárom, lodníkom . . . Potreba nezvyčajnosti, ktorú Grin považoval za jednu z najsilnejších potrieb človeka popri spánku, jedle a láske, sa zreteľne črtá aj v jeho prózach s rozprávkovými príbehmi, záhadami, dobrodružstvami a psychológiou rozpoltenosti moderného človeka.
V románe Jessie a Morgiana stoja proti sebe dve kontrastné hlavné postavy: príťažlivá a ľudsky plnohodnotná Jessie proti temnej Morgiane, ktorej príroda odoprela pôvab a fyzickú dokonalosť. Sestry nie sú rozdielne len na pohľad. Jessie má rada život a ľudí, Morgiana ho nenávidí a fyzická ohavnosť sa v nej snúbi so zvrhlou dušou. Napínavý príbeh vrcholí kolíziou ich vzťahov a odhalením Morgianinho zločinu — z chorobnej nenávisti sa odvážila siahnuť na život svojej krajšej a lepšej sestry.
Román si prečítame s pôžitkom i úžitkom pre jeho mravný pátos a psychologicky hodnovernú konkretizáciu ľudského dobra a zla.
Jeho súčasníci ho nazývali fantastom. On však chcel, aby z ľudskej tváre nezmizol dobrodušný úsmev, aby človek víťazil nad utrpením, aby na zemi nebola zloba, pretvárka a lož, aby sa ľudia učili snívať, dúfať a veriť.
My ho nazveme bojovným rojkom.
Grinove knihy, ako knihy každého veľkého spisovateľa, sú plné znepokojujúcich otázok. Sám skúsil v živote všetko: poznal hlad, biedu, trpkosť omylov, peklo porážok i veľké sviatky veľkých víťazstiev. Zmietal sa, hľadal a nenachádzal, hľadal aj našiel, a pritom vystríhal: „Nikdy sa neľakajte omylov.”
Kládol si otázku a hneď si aj odpovedal: „Čo som chcel? Dozaista to najlepšie, po čom človek môže zatúžiť. Veľmi som to chcel, no podľa všetkého tak túžiť je nebezpečné.”
Občas počujeme od rozumných ľudí, že vlna dejín, čo vyzdvihla Grina, už dosiahla svoj vrchol a teraz opadáva. Možno.
Búrky a vlny dejín však nezaniknú bez stopy. Vždy zanechajú na brehu nielen známku úrovne (úrovne nášho chápania umenia), ale aj hlboké „brázdy“ svojho jestvovania.
Na dôvažok búrky sa predsa opakujú a vlny vracajú.
Nemožno neľúbiť človeka a spisovateľa, ktorý tak trpezlivo a nástojčivo učil ľudí veľkému a peknému zázraku — umeniu snívať.
Vladimír Sandler
Keď Morgiana na druhý deň pobytu v Zelenej flaute nedostala nijaké osudné správy o Jessie, upokojila sa a uverila svojmu skutku, ale na tretí deň sa zobudila v mučivej nálade. Snívali sa jej zlovestné sny. Po raňajkách zavolala Netty a povedala jej:
— Zabudla som si nejaké veci. Potrebujem ich. Oznámte šoférovi, aby šiel s týmto lístkom do nášho domu v meste a priviezol mi všetko, čo je tu napísané.
V skutočnosti chcela získať správy o sestrinom stave. Ak ochorela, tak sa to šofér určite dozvie od služobníctva. Netty lístok poskladala a dala si ho do vrecka, ale s odchodom otáľala. Na Morgianinu otázku, či niečo potrebuje, komorná odvetila:
— Prepáčte, slečna, vždy sa vás chcem spýtať, či sem príde aj vaša sestra.
— Nie, ona tu bývať nebude, — odvetila Morgiana podráždene, — ale prečo vás to trápi?
— Ale vôbec nie . . . Vaša sestrička je taká milá a mysleli sme. . . Raz tu bola s vami a my sme potom dlho spomínali na to, ako sedela na streche a nariadila nám, aby sme boli ticho. A vy ste ju hľadali v záhrade.
— Som veľmi rada, že si vás tak získala. I ja veľmi ľutujem, že tu nebude bývať. Nech teda šofér hneď vycestuje.
Netty sa uklonila a odišla a Morgiana začala uskutočňovať plán, ktorý vymyslela deň predtým, keď prezerala veci Charity Malcomovej. V jej truhliciach bolo bielizne, šiat a šperkov za desaťtisíce. Keď tieto veci premení na peniaze, bude môcť v prípade nebezpečného zvratu situácie utiecť hneď, nezávisle od Jessiných peňazí. Nezískala by ich bez rizika, že sa môže ocitnúť vo väzení. Morgiana vyšla do izby s truhlicami. Z troch truhlíc vybrala všetko najcennejšie, potom vzala list papiera a začala robiť zoznam. Včera videla len rozmar a lesk. Dnes jej každá vec odhaľovala svoju približnú cenu.
Predovšetkým položila nabok štyri náhrdelníky: briliantový, smaragdový, perlový a rubínový. Potom nasledovalo dvadsaťtri prsteňov zväčša briliantových, ale boli medzi nimi aj zafíry, alexandrity, aduláry, turmalíny a hyacinty. Náramky s veľkými perlami, osem vzácne a draho vypracovaných brošní, briliantové ozdobné perá, staré vejáre zo vzácnych starožitných čipiek a aj s kresbami Gameauna a Coiniéra — to nebolo menej cenné ako brilianty. Posledným skvostom tohto prepychového inventára bola odtrhnutá stránka listového papiera, na ktorej sa hore zachoval koniec vety, jediné slovo „unavená“.
Stĺpec čísel, ktorý Morgiana zostavila (nemohla pochopiť, prečo tá rozmarná žena tak ľahko zanechala Trenganove dary), predstavoval takú sumu, že ju Morgiana v domnení, že drahé predmety precenila, zmenšila na polovicu. (Aj v tom prípade bol súčet osemtisíc libier a ten výpočet ju tak príjemne omráčil, že nemohla viac vydržať v izbe.) Okrem toho ostatné veci Malcomovej, i keby ich predala za tretinu hodnoty, predstavovali značnú sumu. Rozhodla sa, že
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Ako sa komu páči.
