Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 15. novembra 2019

PODJAVORINSKÁ, ĽUDMILA - VÝBOR Z BALÁD

PODJAVORINSKÁ, ĽUDMILA

VÝBOR Z BALÁD

Matica slovenská, Turčiansky sv. Martin, 1936
edícia Čítanie študujúcej mládeže (40)

poézia, literatúra slovenská, balady,
88 s., slovenčina
hmotnosť: 121 g

tvrdá väzba (dobová preväzba), malý formát
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,50 € PREDANÉ

*trsos* in *H-bar*







ŽOBRÁK

Za mraznej noci 
pri dôvere na hrdé 
ktosi klope dvere.
„Skoč, žena, pozri, koho as’ 
i nocou kýsi vlečie ďas?! “
„Žobráčik chorý vonku stone, 
napolo zmrzlý, na podstene, 
len handry bosých na nohách —
na brade ciagle
pozreť strach... “
„Nech ide, odkiaľ prišiel! 
Ja ni v noci nemať pokoja?! “
„Som pustila ho do pitvora — 
i on je preca božia stvora — 
tu usteliem mu pred dvere, 
nech zohreje sa, soberie... “
„Hej, dobre, že nie zrovna 
smele toť mojej teplej do postele — 
muž krk nech zláme naskore; 
mu dobre už i v pitvore! “
„On ale, neborák, je bosý 
a hladný... teplého dač prosí... “
„No, hej-by nebol...! 
naskytá sa večne žobrač nesýta — 
ju živiť — tvoja povinnosť...! " 
„Jaj, muž môj, nevrav, máme dosť... " 
„Že máme! Ľaľa ti ju, hrdú! 
čo mám, som nazhonobil sám — 
si doniesla mi čo len hrudu...?! “
„Tiež robím... “ „A ťa nechovám? 
i tvoje štence...? Troje vzal som s tebou — 
choval — pochoval... " 
„Ach, pochoval... sirôtky nemé — 
nie z dobroty šly do tej zeme, 
a ja — ja tretia tvoja žena — 
tiež jak tie prvé vymučená... "
„Čuš, že ťa...! “
Stíchli. Z pitvora, 
des v hlase a i pokora, 
žobráčik polonahý, bosý 
o ľudské smilovanie prosí 
ľadovej smrti v pocite:
„Vezmite dnu ma — vezmite! 
Dovoľte zohriať, ak ste z Boha! 
veď odmrzá mi ruka — noha 
a odev iba záplaty —
Boh sám vám za mňa odplatí... “
„Jaj, mužu, idem... “ „Nehneš sa mi 
ak sama nechceš za dverami — 
ako si postlal za mladi, 
tak... čo sa mu i nesladí...
A ty — ty čuš tam v úkrytu!