Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

streda 13. novembra 2019

SLÁDKOVIČ, ANDREJ - DETVAN

SLÁDKOVIČ, ANDREJ

DETVAN

Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1963
edícia Kvety (19)
ilustrácie Jozef Cesnak
doslov Milan Pišút
1. vydanie (v SVKL), 10.000 výtlačkov
61-150-63

poézia, literatúra slovenská,
157 s., slovenčina
hmotnosť: 152 g

tvrdá väzba, malý formát
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*regihu*poe*






12 9

Pekne, Martinko - jasný kráľ vraví — 
hodný si, pekný vezmeš dar: 
No, čo chceš? tamto visí blýskavý 
pekný, vyšívaný kantár: 
ten vezmi, ja zaň platím majstrovi, 
keď bo založíš tvojmu vrancovi, 
celý svet sa bude dívať. 
Ale tie oči tvoje blýskajú 
a v tých blyskoch sa tajomstvá zdajú 
pred duchom mojim ukrývať.

130

Nuž jasnému to poviem kráľovi -
smelý náš Detvan odvráva 
a kantárik si bohatý, nový 
s prstami jeho pohráva: 
-Nezabil som ja dravca jastraba, 
ale som zabil divého vraha, 
strach a hrôzu nášho poľa: 
holubička to nebola slabá, 
ale to veru tá moja drahá, 
tá dobrá Elenka bola.

131

A jeden starčok, druh dávnych časov,
dobadká bližšie zhrbený, 
snime si klobúk a z jeho vlasov 
blýska pablesk postriebrený:
Jasnosť kráľovská! - tu knieža slávy 
sa skloní, starcu klobúk postaví 
- Jasnosť vaša! - starčok vraví  
- Ja, vidíte, už kraj hrobu chodím, 
sotva pominie pár dni, pár hodín, 
a úmor dych mi zapraví;

132

ale zásluhám svedectvo vydať, 
podať pole vašej cnosti, 
ku mojim činom jeden kvet pridať,
v diele dobrom zložiť kosti,
toto si žiadam.  - Dovoľte tedy, 
dovoľte moje osláviť biedy 
vaším láskavým pozorom: 
veď my krem toho s nášmi biedami 
len zriedka môžme vášmi bránami 
ku kniežatským kročiť dvorom. -