Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 11. októbra 2019

TRAVEN, B. - VZBURA VYVESENCOV

TRAVEN, B.

VZBURA VYVESENCOV
(Rebellion der Gehenkten)

Spoločnosť priateľov klasických kníh, Bratislava, 1949
edícia SPKK (72)
preklad Viktória Hornáková
prebal Štefan Bednár

beletria, román, literatúra nemecká,
300 s., slovenčina
hmotnosť: 358 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

0,30 €

*cesvo*

Román odohrávajúci sa v prostredí mexického pralesa, v ktorom robotníci v ťažkých podmienkach stínajú vzácne stromy. Práve nespokojnosť s takýmito podmienkami však vyústi do búrlivých nepokojov.







Dobrý týždeň obetoval Celso denne hodinu alebo dve, aby pomohol Candidovi urobiť štyri tony.

„Nemusíš mi toľko pomáhať, compaňero,” povedal Candido často. „Okrádaš sa o čas a budú ťa bičovať, a to všetko len pre mňa.”

„Len sa o to nestaraj, bratku. Veď sme z rovnakého kmeňa. A či nie?”

„Pravdaže. Sme susedia a obaja chamulovia.” „No vidíš. A dôvod je ten, že sme kamaráti. No, azda, mám ešte aj iný dôvod.”

Candido sa zasmial a odložil sekeru. Zapálil si cigaru. Potom sa zasmial. „Nemusíš sa opytovať, bratku, hermanito. Môžem ti prezradiť, Modesta nemá muža. Túto noc sme sa o tom rozprávali. Povedala mi, že ťa má rada. Čo ešte chceš? Vieš veľmi dobre, že u nás to nejde len tak s piatku na sobotu. Ale ona ťa má rada, Modesta.”

„To meno sa mi veľmi páči.” Celso sa uprene díval pred seba. „Krajšie meno si ani neviem predstaviť.” „To si mi už niekoľko ráz povedal a ešte skôr, ako si mi to povedal prvý raz, už som vedel, čo sa s tebou robí. Si mi vítaný a viem naisto, že si viac ako vítaný Modeste.”

Candido si vzal sekeru a dal sa do roboty.

Večer po jedle ušúľal si Celso niekoľko cigár, strčil si ich do vrecka na košeli a pustil sa dolu kopcom k vode. Sadol si do vody tak, že mu z nej trčala iba hlava, aby mohol fajčiť. Sedel vo vode preto, aby sa zbavil kliešťov, ktoré sa mu vryly do kože a boly príliš malé, aby ich po jednom povyťahoval. Voda mu súčasne ochládzala pálčivé pichnutia moskytov a uštipnutia veľkých múch, ktoré cítil po celodennej práci. Hmyz bol v období dažďov nezvyčajne pažravý, a čo bolo horšie, bolo ho tisícnásobne viac ako inokedy. Vo vode ho chránil cigarový dym proti moskytom, ktoré tu na brehu bzukotaly v hustých rojoch a maly večer práve tak rady ako človek, na ktorého sa shŕkly.

Celso nebol jediným muchachom, ktorý pookrieval vo vode. Po obidvoch stranách brehu sedeli učupení parobci, sami alebo v skupinách.

Sotva bol päť minút vo vode, keď si k nemu prisadol Martin Trinidad.

„Hej, Celso,” prihovoril sa mu, „podaj mi cigaru, aby som si pripálil.”

„Prečo si ju nezapáliš ešte skôr, ako vojdeš do vody?”

„Vyhasla mi.”

„Odkiaľ si, compaňero?”

„Celso, tebe jedinému to tu poviem. Som z Pachucy, kde je veľa baní na striebro. Bol som tam učiteľom.”

„Učiteľom? A teraz si tu v monterií?”

„Nedržal som jazyk za zubmi. Lepšie povedané, šíril som pravdu medzi baníkmi, zväčša otcami detí, ktoré som mal v škole.”

„Akú pravdu?” opýtal sa Celso nedôverčivo.

„Pravdu o diktátorovi a právach ľudu a že nikto, čo ako múdry a hoci si o sebe namýšľa, že je vedúcim a vodcom národa, nemá právo potláčať mienku, myšlienky, reči a vôľu ľudu. Lebo každý človek má právo povedať, čo si myslí; každý človek je povinný druhých o tom poučiť, že sa im vládne zle a na ich vlastnú škodu, keď vie, kde vred sedí a ako ho možno odstrániť. I keď sa človek mýli a nemá pravdu, má sa mu ponechať právo môcť povedať, čo si myslí a ako myslí, že by sa to mohlo urobiť lepšie.”

„To si vravel tam v Pachuce baníkom?” Celso sa podíval na neho zboku. Bolo však príliš tma, aby rozpoznal črty tváre rozprávajúceho.

„Povedal som im toho ešte viac. Povedal som im, aby nešli do baní a nerobili, aby majitelia baní nič nezarábali. Ďalej, aby si pýtali zvýšenie pláce a aby im dovolili tvoriť si syndikáty, aby svoje požiadavky mohli 

 v skupinách, lebo jednotlivec nič nezmôže. Jednotlivca odpália, zavrú alebo na smrť ubijú. Keď však všetci žiadajú to isté a hromadne stoja za svojimi požiadavkami, potom ich nemôžu postrieľať, lebo by im nik nezostal, aby im hrdlačil

...............................................................................................................................................................

... posledná veta ...

To bolo príčinou, prečo nemohol odpovedať a navrhované povýšenie hneď potvrdiť.