FEUCHTWANGER, LIONŽIDOVKA Z TOLEDA
(Die Jüdin von Toledo)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1960
edícia SPKK (135)
preklad Júlia Májeková
doslov Miloš Tomčík
1. vydanie, 23.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra nemecká,
456 s., čeština
hmotnosť: 473 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, ušpinené dosky, bez prebalu
0,40 € darované THCK
*cesvo*
Doňa Leonor zostala v Burgose dlhšie, ako zamýšľala. Odtiaľ bolo ľahšie súriť grandov severného Kastílska a aragónskych poradcov, aby Alfonosovi čo najskôr poskytli potrebné posily. Horela túžbou, aby začal svoju výpravu. Odkedy poznala, ako hlboko sa doňho tá chlipná náruživosť k židovke zažrala, jej podozrenie nikdy úplne nezaspalo. Z onej pekelnej choroby sa Alfonso celkom uzdraví len vojnou.
Potom dostala zprávu - on sám jej to radostne oznámil -ako smelo poslal toho bezočivého moslimského princa k jeho kalifovi. Najprv pocítila divú radosť: teraz je vojna tu. Ale hned si uvedomila všetko nebezpečenstvo, ktoré musí z Alfonsovej smelosti nevyhnutne skrsnúť. ,Porážka,’ myslela si, .teraz príde porážka. Možno nie tá porážka, ale porážka to bude.’ To v nej vyvolalo popri hneve a starosti temné zadosťučinenie. Utkvelo v nej, čo povedala jej matka o blahodarných dôsledkoch porážky. Porážka znásobuje silu, rozpaľuje energiu, porážka otvára desať nových možností; myšlienka na porážku jej spôsobovala podivné, šteklivé vzrušenie.
Hned sa vybrala do Toleda. „Chod do Toleda,“ kázala jej matka. Zločinná nerozvážnosť, s akou Alfonso vyprovokoval moslimského vyslanca, len zväčšovala jej lásku. A do jej horúcej túžby za Alfonsom sa jednostaj miešal onen tichý, temný jasot: Teraz príde porážka. Teraz je koniec s tou druhou. Actum est de ea, je po nej.
Keďže už kráľa v Tolede nezastihla, našla si zámienku, aby za ním odcestovala na juh. Don Pedro, ktorý podľa plánu vtrhol na územie Valencie a nechcel sa vzdať postupu na hlavné mesto Valenciu, zdráhal sa postaviť Alfonsovi pomocné oddiely pred zmluvne stanovenou lehotou. No ona teraz vymohla od neho záväzný prísľub, že najneskôr do šiestich týždňov pošle desaťtisíc chlapov a osemsto už teraz, aby ukázal dobrú vôľu. A sama sa pobrala do Calatravy, aby Alfonsovi doniesla tú šťastnú zprávu.
Prišiel jej v ústrety, aby ju privítal. Neskrývala jasavú radosť, keď ho uvidela. Tu. medzi rytiermi, v prísnom ovzduší pevnosti Calatravy, bol celkom takým Alfonsom, akého si želala.
Rozžiarená mu oznamovala, ako nakriatla zdráhajúceho sa dona Pedra, aby posily vyslal už v najbližších týždňoch. Alfonso jej srdečne ďakoval. Zamlčal, že mu jej zpráva nie je naskrze vítaná. Utvrdil sa v zámere, že sa kalifovi postaví v otvorenej bitke. Keď sa teraz rozchýri, že aragónske posily možno očakávať už v blízkej budúcnosti, jeho poradcovia a dôstojníci sa budú ešte prudšie vzpierať jeho plánu.
Rádový majster Nuňo Perez, ktorý už bol v rokoch, a don Manrique de Lara navštívili doňu Leonor. Kráľov plán, akokoľvek ho zamlčoval, bol známy a obozretnejším z jeho priateľov robil veľké starosti. Starí páni vysvetlili doni Leonor, aké nebezpečné je to opovážlivé podujatie a aké dôležité je vyčkať aragónske oddiely. Prosili kráľovnú, aby dona Alfonsa odhovorila od jeho úmyslu.
Doňa Leonor sa zľakla. Nevyznala sa v stratégii, nechcela o tom nič vedieť, s Alfonsom sa mlčky dohodli, že sa bude zúčastňovať na správe štátu, no nebude sa miešať do vojenských vecí. A tentoraz, to chápala, šlo o jestvovanie ríše. Rozpamätala sa, ako vtedy Alfonso proti varovaniu svojich poradcov napadol Sevillu, tušila, vedela, že s týmto pochabo odvážnym plánom to mieni vážne. Rozum jej navrával, že sa musí s Alfonsom pozhovárať. No práve teraz sa mu nechcela znepáčiť, nechcela dobiedzať nenávidenými radami; okrem toho sa v jej vnútri ozýval šteklivý šepot: Porážka!
Ľúbezne, a predsa celkom kráľovsky odpovedala obom pánom, že sa nevyzná v otázkach stratégie, že za všetky roky sa nikdy o tých veciach s Alfonsom nezhovárala, že obdivuje jeho vojenskú genialitu a že by nepristalo kastílskej kráľovnej, keby malodušnými námietkami podkopávala panovnícku odvahu a zbožnú sebadôveru manželovu.
Zostala v pevnosti dva dni a dve noci. Napochytre jej pripravili nádherné ubytovanie, lebo sa nesvedčilo, aby spala
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Ja sám som ešte stál
pred tou bránou a videl som zvetrávajúci arabský nápis, ktorým Galiana vítala
hosťa: Alafia, zdar, požehnanie.
