MRÁZ, IGORARGENTÍNA ´78
XI. majstrovstvá sveta vo futbale
Šport, Bratislava, 1979
Smena, Bratislava, 1979
edícia Máj (333)
obálka P. Podolay, Ján Hladík
fotografie: P. Podolay, I. Farkas, P. Pospíšil. I. Záhonyi, J. Pekárek, L. Almási, M. Billewicz
1. vydanie, 50.000 výtlačkov
77-035-79
šport
168 s., 68 s. čb a far. fot., slovenčina
hmotnosť: 683 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal mierne ušpinený
PREDANÉ
*sport*
Keď roku 1970 v Mexiku Brazílčania po tretí raz vyhrali majstrovstvá sveta vo futbale a tak definitívne získali zlatú Niké, Medzinárodná futbalová federácia musela myslieť na novú trofej. Aj myslela: už o rok príslušná komisia vybrala z predložených päťdesiatich troch návrhov dielo Milánčana Silvia Gazzanigu a dala mu názov Svetový pohár. Okamih radosti zvečnený na tvárach dvoch futbalistov objímajúcich či skôr držiacich vo vystretých rukách zemeguľu nie je len futbalovým motívom: pripomína starú grécku báj o Anteovi čerpajúcom nezdolnú silu z matky Zeme alebo Atlasovi podopierajúcom nebeskú klenbu, ale aj večne živé ľudské sny a snaženia, oddávna vyjadrované pojmami mier, bratstvo, priateľstvo.
V Argentíne sa po druhý raz bojovalo o česť môcť si uložiť do vitríny zmenšenú kópiu tohto tridsaťšesť centimetrov vysokého a takmer päť kíl vážiaceho putovného pohára. Hráči víťaznej Argentíny dostali navyše zlaté medaily, druhí Holanďania pozlátené strieborné, tretí Brazílčania sa museli uspokojiť so striebornými a štvrtí Taliani s bronzovými medailami. Bez ohľadu na lesk získaného kovu mali tieto majstrovstvá jediného víťaza - futbal. Hru a radosť z hry, a nie iba boj, hoci aj v Argentíne boli mužstvá, čo vytiahli na futbalové pole takmer doslova v plnej poľnej s cieľom nie hrať, ale neprehrať.
Tesne pred začiatkom majstrovstiev si futbalový svet pripomenul päťdesiate výročie zrodu myšlienky pravidelného usporadúvania svetových šampionátov. Tento rok si pripomenul udalosť ešte o štvrť storočia staršiu -jubileum Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Za tri štvrte storočia sa svet futbalu rozrástol do takej miery, o akej mohli prví priekopníci len snívať. V Argentíne sa ukázalo, že k starým futbalovým centrám pribúdajú nové, kvantita sa čoraz viac premieňa na kvalitu. Mnohé z tradičných futbalových veľmocí si museli uvedomiť starú pravdu, že kto nejde dopredu, zákonite zaostáva. Festival najlepších - už. po druhý raz za sebou bez našej účasti - bol z tohto hľadiska nielen futbalovým sviatkom, ale aj prehliadkou možností, ako urobiť túto najpopulárnejšiu loptovú hru ešte krajšou a príťažlivejšou.
Dokumentuje to aj táto kniha.
