KELLER, PAULAGARIN SYN
Román
Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1948
preklad V. Augustin
obálka Š. Cpin
beletria, román, literatúra nemecká,
252 s., slovenčina
hmotnosť: 414 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, dobová preväzba s voviazanou obálkou, neautorské venovanie na patitule
0,80 €
*kvaja*belx-ger* in *H-bar-FL*
Román Agarin syn je dielo, ktoré upúta predovšetkým bohato rozvetveným dejom a ľudsky teplým vnútorným ovzduším. Ústrednou postavou je Róbert Hellmich, nemanželský syn, ktorý zablúdi ako žobravý muzikant do matkinho rodiska. Tu u krčmára Hartmanna kedysi slúžila, ale Hartmann ju vyhnal, keď čakala dieťa, ktorému bol otcom. Nešťastná žena pri pôrode zomrela. Jej syn dostáva sa teraz do blízkosti vlastného otca, ale nepoznáva ho. Hartmann však poznáva v ňom vlastného syna, ale nechce, aby mu bol na očiach, preto ho nemieni prijať do služby. Urobí tak až na nátlak. Róbert slúži u neho ako paholok, nenávidený Hartmannovou ženou a nevlastným bratom, iba nevlastná sestra má srdce k nemu. Trvá veľmi dlho, kým padne záhada okolo Róbertových rodičov. Nakoniec predsa sa len dozvie, že jeho otcom je Hellmich. Osvetli sa mu aj matkin pôvod. Mal by sa pomstiť Hartmannovi za krutost a podlosť, ktorej sa dostalo jeho matke, no neurobí to. Radšej odíde do sveta a uchytí sa ako továrenský robotník. Vracia sa ešte raz, pred smrťou, aby odpustil všetkým a podal im ruku. Umiera tam, kde ho porodila odkopnutá matka — na poli.
Piata kapitola
Prišlo hmlisté, daždivé ráno.
Róbert Hellmich vstal z lôžka prv ako jeho kamaráti. Mal nepokojnú noc.
Vošiel do kuchyne a prosil si vodu na umývanie. Krista stála samotná pri ohnisku. Trocha sa začervenala a zmiatla sa, keď ho zbadala, ale išla mu priateľsky v ústrety a podala mu ruku.
»Dobré ráno! Ako ste sa vyspali?«
Čudoval sa jej vľúdnosti, a rozpačite pozeral na ňu. Mala nežnú, bielu tvár a vysokú, prítulnú postavu, bola jemnej, zvláštnej krásy, pre ktorú sedliaci nemajú porozumenia. Krista Hartmannová ešte nemala nápadníka.
»Nevyspali ste sa dobre?« opakovala, keď neodpovedal.
»O predsa ... predsa ...« povedal skľúčene; »je to len... je to len tak... mňa sa totiž ešte nikto v živote nepýtal, ako som sa vyspal!«
Vážne pozrela na neho a neodpovedala mu na to nič. Potom pripravila umyvadlo, naliala vody a zavolala ho, aby sa išiel umyť; medzitým priniesla zo skrine biely, kvietkovaný uterák a podala mu ho.
Prišiel ešte do väčších rozpakov.
»Slečna, takého nového uteráka je škoda pre mňa.«
Obrátila sa.
»Len sa ním poutierajte!« povedala.
Utrel sa a potom sa pýtal, či by jej nemohol poslúžiť, že by doniesol vody, uhlia alebo niečo iného.
Ona odmietla a povedala, aby si zatiaľ sadol na lavičku pri peci, že otec hneď príde. Mienila, že otec sa chce s ním rozprávať.
Sadol si. Teplo bolo príjemné. Pozrel, ako usilovne a skoro bez buchotu pracovala. Pomyslel si, že sa jej musí odvďačiť a troška sa s ňou pobaviť. Pýtal sa: »Ste od narodenia v tomto dome, slečna?«
»Áno.«
»Je to pekný dom. Človek zriedkakedy nájde na vidieku taký hostinec. Všetko je také solídne.«
Pokývala, ale potom povedala: »Ale vždy tu nie je všetko tak, ako by malo byť!«
Po malej prestávke vravel on: »Už dávno sme neboli tak dobre ubytovaní. Ináč sa nám veľmi zle vodí. Mohli by ste mi povedať slečna, či to pán prednosta skutočne vážne myslí s mojimi kamarátmi, či ich skutočne chce tu mať?«
Vtedy pristúpila k nemu: »Ale istotne to myslí vážne. Dr. Friedlieb nemá väčšej radosti na svete, ako keď môže urobiť niekomu niečo dobrého... V našej obci nieto človeka, ktorému by sa vodilo zle. A to môžeme ďakovať doktorovi. Pomáha všetkým ľuďom, ako len môže. A on pomôže aj vám. Aha, počujete, prichádza otec.«
Zvonka bolo počuť kroky na schodoch. A čoskoro sa zjavil v kuchyni Hartmann. Vyzeral úplne nevyspatý a trocha sa zľakol, keď zbadal Hellmicha pri ohnisku.
Róbert pri pozdrave vstal. Hartmann hovoril skľúčeným hlasom:
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
"V dome môjho Otca je mnoho miesta!"
