DOYLE, ARTHUR CONANDOBRODRUŽSTVÁ SHERLOCKA HOLMESA 3
Pes baskervillský
Údolie hrôzy
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1965
edícia Zelená knižnica
preklad Alfonz Bednár
obálka Anastázia Miertušová
2. vydanie, 35.000 výtlačkov
13-72-079-65
beletria, detektívky,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 326 g
tvrdá väzba
stav: zachovalá, bez prebalu
3,00 € PREDANÉ
*cesvo* in *H-bar*
O tretej ráno prišiel z policajného riaditeľstva na ľahkej bričke, ťahanej udychčaným klusákom, hlavný sussexský detektív, privolaný naliehavou žiadosťou seržanta Wilsona z Birlstonu. Vlakom päť hodín štyridsať poslal zprávu na Scotland Yard a o dvanástej nám prišiel naproti na birstonskú stanicu. White Mason bol tichý, spokojne vyzerajúci človek, oblečený vo voľných tweedových šatách, mal červenú, hladko vyholenú tvár, zavalitú postavu a mocné nohy do O ozdobené gamašami a vyzeral ako malý farmár, hájnik na odpočinku alebo hocičo na svete, len nie ako veľmi sľubný dôstojník vidieckej kriminálnej polície.
,,To je naozaj pekný hlavolam, pán MacDonald!“ opakoval neprestajne. ,,Budeme tu mať novinárov ani múch, až sa o tom dozvedia. Dúfam, že budeme s prácou hotoví, prv než do toho začnú pchať nos a ničiť všetky stopy. Nič takého sme ešte nemali, pokiaľ sa pamätám. Sú tam veci, ktoré sa vám zapáčia, pán Holmes, na moj veru. A aj vám, pán doktor Watson, lebo aj lekári budú musieť svoje povedať, kým skončíme. Byt sme vám našli v hostinci Westville Arms. Iného miesta tu niet, ale počul som, že je tam čisto a dobre. Tento chlap vám odnesie batožinu. Tadiaľto, páni, nech sa páči!“
Sussexský detektív bol veľmi rázny a prívetivý človek. O desať minút sme už všetci boli ubytovaní. O dalších desať minút sme už sedeli v hostinci v izbe a už nám v skratke opisoval udalosti, ktoré sme načrtli v predošlej kapitole. MacDonald tu i tam niečo poznamenal, kým Holmes sedel zamyslene s výrazom prekvapenia a úctivého údivu, s akým botanik skúma vzácny a drahocenný kvet.
„Pozoruhodné!“ povedal, keď vypočul príbeh. „Veľmi pozoruhodné! Sotva si viem spomenúť na prípad, ktorý by sa vyznačoval zvláštnejšími momentmi.“
„Čakal som, že dospejete k takému názoru, pán Holmes,“ povedal White Mason veľmi radostné. „V Sussexe kráčame s duchom času. Povedal som vám, ako sa veci mali, keď som prípad prebral od seržanta Wilsona medzi treťou a štvrtou hodinou dnes ráno. Na moj veru! Ale som prehnal tú starú kobylu! Ale vysvitlo, že som sa nemusel tak ponáhlať, lebo sa nič nedalo robiť. Seržant Wilson už vypátral fakty. Skontroloval som ich, pouvažoval nad nimi a možno som aj sám zopár faktov objavil.“
„Akých?“ opýtal sa Holmes dychtivo.
„Nuž, najprv som prezrel kladivo. Bol tam doktor Wood a pomohol mi. Nenašli sme na ňom nijaké stopy násilného činu. Dúfal som, že ak sa Douglas bránil kladivom, možno nechal stopy na vrahovi, kým mu nespadlo na koberec. Ale na kladive nebola nijaká škvrna.“
„To, pravda, ešte vôbec nič nedokazuje,“ poznamenal inšpektor MacDonald. „Neraz sa už stalo, že kladivom voľakoho zabili, a pritom na kladive neostala najmenšia stopa.“ „Celkom správne. To ešte nedokazuje, že sa s ním nebránil. Ale keby na ňom boli škvrny, velmi by nám to pomohlo. V skutočnosti nie sú. Potom som preskúmal pušku. Boli v nej srnčie broky a ako seržant Wilson upozornil, kohútiky sú zviazané drôtom, aby puška vystrelila naraz z obidvoch hlavní, ak človek potiahne zadný kohútik. Ten, kto ich zväzoval, bol rozhodnutý neriskovať, že netrafí. Odpílená puška nie je dlhšia než dve stopy — ľahko sa dá nosiť pod kabátom. Niet na nej ani celé meno výrobcu, ale na žliabku medzi hlavňami sú písmená P-E-N a ostatok mena je odrezaný pílou."
„Veľké P s ozdobou navrchu, E a N menšie?“ opýtal sa Holmes.
„Áno.“
„Pennsylvania Small Arms Company — Pensylvánska spoločnosť na výrobu strelných zbraní, veľmi známa americká firma,“ povedal Holmes.
White Mason pozrel na môjho priateľa ako skromný dedinský praktický lekár na veľkého londýnskeho špecialistu, ktorý jediným slovom vie rozriešiť mätúce ťažkosti.
„To je veľmi vítaná pomoc, pán Holmes. Určite máte pravdu. Obdivuhodné! Obdivuhodné! Nosíte v pamäti mená všetkých výrobcov pušiek na svete?“
Holmes prešiel ponad otázku kývnutím ruky.
.............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Všetci sme chvíľu sedeli ticho a tie osudné oči
boli stále napäté, akoby chceli preniknúť závojom.
