STRÖBINGER, RUDOLFSTOPA VEDIE K RENÉMU
(Stopa vede k Renému)
Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1965
preklad Ján Hronec
prebal Augustín Greschner
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
75-072-65
literatúra faktu, história, II. svetová vojna,
199 s., 16 s. čb fot., slovenčina
hmotnosť: 292 g
tvrdá väzba
stav: bez prebalu, fľak na obálke
0,40 € darované THCK
*cesvo*
V ONÝCH BÚRLIVÝCH JARNÝCH DŇOCH a v lete roku 1938 bolo na československo-nemeckých hraniciach rušno. Hlbokými hustými lesmi, roklinami a skoro nebadateľnými cestičkami prechádzali ako tiene nemeckí agenti s tajným poslaním. Keď naďabili na nemecké hliadky, preukázali sa heslom. Hliadky ich bez akejkoľvek kontroly hneď prepustili. Pre zaručenie úplnej bezpečnosti sa heslá na jednotlivých úsekoch hraníc každý mesiac menili. Na úseku Sebnitz platilo v máji 1938 heslo „Sebeltasche“.
Najužitočnejšími pomocníkmi agentov boli prevažne Nemci spomedzi stúpencov Konráda Henleina. Boli aj najplatnejšími spolupracovníkmi kapitána Dehmela zo zpravodajskej pobočky v Drážďanoch, ktorý riadil sabotáž a propagandu proti Československu. Na rozkaz Abwehru v Berlíne Dehmelove spojky z Drážďan, Wroclavi a z Viedne prepašovali šesť balíkov protištátnych letákov, ktoré sa mali rozširovať na československom štátnom území. Letáky boli určené pre funkcionárov Henleinovej Sudetonemeckej strany. Iná sa rozširovali na Slovensku a medzi maďarsky hovoriacimi občanmi Československej republiky. Vojakov slovenskej a maďarskej národnosti vyzývali, aby hromadne dezertovali. Letáky obsahovali pokyny na vyvolávanie nepokojov v armáde. Nacisti nezabudli využiť aj nacionalistické zameranie slovenských ľudákov a v ich duchu demagogicky vyzývali vytvoriť samostatný slovenský štát.
A-54 však hlásil ešte oveľa nebezpečnejšie akcie nemeckej vojenskej špionáže. Tesne pri hraniciach, v Lobau, Pirne a v Kamenici, zriadili skladištia zbraní, ktoré mali prepašovať do Československa. K nám ich dopravovali nákladnými vlakmi a loďami po Labe. Traskaviny balili do polkilových plechoviek s označením „kompót“ alebo „marmeláda“. Debny s puškami a guľometmi skrývali v železničných vagónoch a dôverníci Abwehru ich dopravovali na miesto určenia. A-54 označil niekoľko tajných nacistických skladišť zbraní na československom území: v Liberci, Mimoni, Ostí nad Labem, Moste, Kadani, veľké skladište bolo aj v Hannersdorfe a ďalšie vo väčších i menších mestách v pohraničí.
V Nemecku pôsobili aj vedúci teroristických skupín a sabotážnych akcií. Do Československa prichádzali na falšované pasy, robili nábor a cvičili záškodnícke skupiny spomedzi sudetských Nemcov. Tieto skupiny neboli veľmi početné, často mali len štyroch členov. Napriek tomu si nemecká zpravodajská služba od nich veľa sľubovala. Jedna z nich, ktorú získal v okolí Chomutova náborový agent Sedmidubský, mala prerušiť telefonické spojenie medzi Štefánikovými kasárňami v Chomutove a jednotlivými úsekmi malých pevností. Dve skupiny mali za úlohu zasypať granátmi pochodujúce československé jednotky po uliciach Chomutova a ďalším trom skupinám z priestoru Chomutova uložili zavraždiť predstaviteľov politickej správy, policajných dôstojníkov a vedúcich Stráže obrany štátu (SOS). Pozdĺž hradských z Chomutova do vnútrozemia si tajne vyhliadli miesta, kde chceli rozostaviť ťažké guľomety, ktoré mali znemožniť prípadný ústup vojenským jednotkám z mesta. Z hlásení A-54 zpravodajskí dôstojníci sa dozvedeli, že zbrane, náboje a traskaviny určené pre teroristické skupiny sú skryté na veľkostatku v Spořiciach, kam ich preniesli vo vreckách a v kufroch. Náboje a traskaviny boli v konzervách s označením čerešne, špargle, slivky a hrušky.
Československé úrady získali aj mená osôb, ktoré prípravu týchto akcií v Nemecku riadili. Muž s krycím menom Mock zo Žitavy, Äussere Weberstrasse, mal na starosti úsek od sliezskej hranice po tok Labe. Bývalý československý dôstojník s krycím menom Waag úradoval na colnici v Altenbergu. Býval v Drážďanoch, Pillnitzerstrasse, a „staral sa“ o oblasť od toku Labe po Český Jiřetín v okrese Most. Inž. Seifert, skrývajúci sa pod krycím menom Sieg, býval v Annabergu v Sasku, telefónne číslo 2314. Kontroloval územie od Českého Jiřetína až po bavorskú hranicu. Teroristické skupiny mali rozvinúť činnosť, len čo sa začnú vojenské akcie medzi Československom
..............................................................................................................................................................
