TRAVEN, B.BIELA RUŽA
Práca, Bratislava, 1949
edícia Život (6)
preklad J. Kovačevič
prebal Vincent Hložník
20.000 výtlačkov
beletria, román, literatúra nemecká
180 s., slovenčina
hmotnosť: 277 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu!
0,30 €
*cesvo* darované THCK
Biela ruža je farbistý obraz nerovného boja medzi predstaviteľmi chudobného mexického rolníctva - donom Hacintom a mocnou naftovou spoločnosťou - Condor Oil Company s prezidentom Collinsom na čele. Jasne demonštruje neľútostné metódy amerických naftárov, ktorí sa neľakajú ani vraždy, aby sa zmocnili prameňov, ktorými oplýva hacienda.
Mr. Collins vlastne ani nezamýšľal priviesť Indiána Hacinta do San Franciska. Myslel skôr na pokus o schôdzku s Hacintom v jeho krajine, v Mexiko City alebo v San Luis Potosi. Myslel na to, že pošle šikovných ľudí, aby s ním vyjednávali a aby ho v meste pozabávali, opili, šli s ním do kina, zahrnuli ho darmi pre neho a pre jeho celú rodinu a tak dlho ho všetkými prostriedkami od odchodu zdržiavali, až by súhlasil s predajom. Skôr takto si to Mr. Collins predstavoval, keď povedal, že by sa s ním malo priamo rokovať.
Návrh Mr. Abnera ho priviedol na lepšiu myšlienku. Ak sa podarí prilákať Hacinta do Spojených štátov, azda dokonca do San Franciska, kúpa Bielej Ruže je istá.
A keďže to Mr. Abner sám navrhoval, zmenil Mr. Collins ihneď plán a povedal: ,,To je najlepšie, to je to jediné, čo musíme urobiť. Dostať toho človeka sem, sem do San Franciska, do tejto kancelárie. Tu s ním určíme definitívnu cenu a môžeme mu vysvetliť všetky výhody predaja. Tu mu môžeme ukázať krásne farmy a môžeme mu ich ponúknuť za výmenu. Naše farmy ho už zvábia. Potom sám uvidí, čo všetko si človek za peniaze môže kúpiť. Ani sa mu už nebude chcieť zpät do starej spustlej haciendy. Ľudia sú tam ešte hrozne zaostalí! Ani neuveríte, Abner, ale je to pravda, melú si kukuricu na kameni ako jaskynní ľudia.“
Mr. Collins chodil do Mexika dva razy ročne, aby si pozrel pozemky a aby sa informoval o produkcii. Ale ako všetci ľudia jeho druhu nevedel o krajine a o ľuďoch, ktorí tam žijú, vôbec nič. A odkiaľ by to aj mal vedieť? Býval v hoteli Imperial v Tampiku, jedol len v amerických reštauráciách a jazdil autom od pozemku k pozemku. Pri studniach sa ani nepodíval na mexických robotníkov. Sotva prehovoril niekoľko slov s inžiniermi o produkcii. Hoci uháňal autom krajinou, hoci letel pozdĺž indiánskych chyží, nenazrel ani raz do života tamojších ľudí. Videl len trstinové búdy, palmové strechy, hlinené domčeky, nahé deti, bosých mužov a ženy, pobehávajúce prasce a kurence, ktoré boly jeho autu len v ceste. Ale o kraji vedel len to, čo si prečítal v amerických novinách a časopiseckých románoch a novelách, v senzačných a dobrodružných historkách. Kedykoľvek počul niečo o Mexiku, bolo to len o lupičoch, o revolúciách, o streľbe z revolvera v parlamente, o špine, o nevedomosti, o zaostalosti. To bolo Mexiko, ktoré poznal.
Ale na svete je predsa len rovnováha: keď Mexičan počuje o Amerike, o Estados unidos, sú to vždy len milionári a miliardári, lebo takých, ktorí by neboli aspoň milionármi, v Amerike niet. Niet ich pre Mexičana. Každý Američan je milionár, a ak nie je milionár, nie je to Američan. Podľa mienky Mexičanov všetci Američania žijú len v mrakodrapoch, lebo iných domov v Amerike niet.
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Cenu má len nafta, petrolej, benzín...
