SUCHANSKÝ, PETERZÁHADNÉ LIETADLO
Bibliotheka, Bratislava, 1938
beletria, román, dobrodružné, scifi,
144 s., slovenčina
hmotnosť: 232 g
tvrdá väzba
stav: uvoľnená väzba
PREDANÉ
*cesvo* bels
Slovenská literatúra je j chudobná na cestopisnú a dobrodružnú spisbu a veľké medzery zaplňujú tu hlavne romány Petra Suchanského, z ktorých niektoré sú medzi našou mládežou veľmi obľúbené. Medzi tieto patrí i román Záhadné lietadlo, osou deja ktorého je skvelý vynález, umožňujúci výkon strojov i bez pohonnej látky. Vynálezcom je inžinier Panov, ktorý sa pokúsi predať svoj vynález niekoľkým vládam. Záujem preukáže však iba vláda anglická, ktorá rýchle pochopí následky i význam takého vynálezu a v obave, aby sa vynálezu nezmocnil niekto iný, inžiniera Panova si zaistí a núti ho pracovať na jednom ostrove. Deti vynálezcu hľadajú svojho otca a zistia, že je v moci anglickej vlády. Ich práca a boj za slobodu otca tvorí rušný dej, odohrávajúci sa v rozličných končinách sveta. Alex a Anna, deti vynálezcu, prichádzajú do konfliktu s anglickou vládou, bojujú so Secret Service a počínajú si tak statočne, že ich boj končí sa napokon s úspechom. Rušnosť deja, nečakané obraty, opis krajín a spád udalostí opisuje autor so vzácnou schopnosťou narračnou a čitateľ uspokojený je v každom ohľade. Román Záhadné lietadlo je majstrovským kúskom a autorovi svojho času priniesol prímenie slovenského Vernea, čo je samo o sebe skvelou kritikou tohoto románu.
Pán pri susednom stole stal sa znova veľmi pozorným poslucháčom, čoho si Dan tiež všimol.
„Myslím, že to bol leták”, pokračoval znova Dan, rýchle pozorujúc všetkých, „nejakého módneho salóna, ktorý oznamoval nový model, a dáme je ľúto letáka, lebo bez neho nemôže nájsť salón a takto príde o pekné a najnovšie šaty.”
Pán pri susednom stole sa ľahko usmial. Alexej bol znepokojený i naďalej a Anna, ktorá sa očividne rýchle uspokojila, zvolala:
„Obdivujem vás, pane, hádate celkom správne”, a usmiala sa.
„Ja som ho už nie raz upodozrieval”, smial sa Tom, ktorý netušil ničoho z toho, čo sa tu odohrávalo, „že vidí do minulosti a vie veštiť do budúcnosti ako proroci!,”
„Áno, vidím do minulosti”, prisviedčal Dan naoko so strojenou vážnosťou a v myšlienkach rozhodol sa udrieť priamo na pána pri susednom stole, i pokračoval: „V istých okolnostiach by som vedel povedať, kde sa podel váš leták, milá dáma.”
Oči pána pri susednom stole ostro šľahly po Danovi, ktorému to stačilo, aby sa presvedčil, že jeho predpokladanie je správne a že leták má pán pri susednom stole, ktorý je možno detektívom.
„U vás!?” zvolala Anna polotázave.
„Ach, nie”, ohradzoval sa Dan.
„Podvodníci”, myslel si Alexej; „teraz začnú svoju vydieračskú prácu.”
„Kde je teda?” spýtala sa znova Anna.
„Tu”, odpovedal Dan.
Pánova ruka pri susednom stole zablúdila do vrecka kabáta, kde pevne chytila niečo, a na tvári zjavil sa mu výraz odhodlanosti i napnutého očakávania.
„Kde tu?” spýtala sa netrpezlive Anna.
Pán pri susednom stole sa výhražne díval na Dana a krídlo jeho kabáta na strane, kde mal ruku vo vrecku, sa zodvihlo. Dan to videl a vedel, že je to revolver. Odhodlal sa skončiť, mysliac, že sa predbežne dozvedel dosť. Vážnym hlasom a so strojeným udivením povedal:
„Tu, v Šanghaji.”
Tom sa srdečne smial a Anna sklamane vzdychla a usmiala sa ako zo zdvorilosti, kým Alexej ostal vážny a hľadel na Dana.
Situácia bola zlá a Alexejovi sa rozhodne nepáčila táto komédia, lebo on bol presvedčený, že je to podlá komédia. Dan vedel, že hrá nebezpečnú úlohu, ale nebál sa ani trochu. Jeho zaujímala tajnosť veci, chcel vedieť, o čo ide. Dan už videl jasne, že hlavným protivníkom v tejto hre je námorník zo zábavnej miestnosti, čiže pán pri susednom stole, a z chovania sa tohoto pána uhádol, že ide o vec veľmi vážnu. Dan nemal nijakých predsudkov; cítil, že je Alexej človek sympatický a že osoba námorníkova je protivná jeho citom. Dan vedel jasne, že akákoľvek by to bola vec, do ktorej sa zamiešal celkom náhodou, bude stáť na strane Alexeja, ak to bude potrebné.
O chvíľu sa Dan zodvihol a rýchlym krokom vyšiel z jedálne. Na chodbe začal sa prechádzať, zastavoval sa s času na čas a, prikyvujúc hlavou, opakoval si tú istú otázku:
,,Co to môže byť?”
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
"Najprv si daj udrieť čímsi po hlave v
zábavnej miestnosti, potom si daj guľou šuchnúť hlavu na brehu morskom, potom
sa daj prestreliť na dvoch miestach, ale aby si pri tom neskrepenel, napokon sa
ožeň, a budeš šťastný, ako pán Tom!"
