NESTERENKO, ALEXEJ IVANOVIČPAĽBU VEDÚ KAŤUŠE
(Ogoň vedut "kaťuši")
Pravda, Bratislava, 1986
edícia Memoáre
spracoval E. A. Bogdanov
preklad Silvia Lerchová
prebal Vlastimil Herold
1. vydanie, 5.000 výtlačkov
75-039-86
dejiny, životopisy, II. svetová vojna,
288 s., čb fot., slovenčina
hmotnosť: 403 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
1,00 € PREDANÉ
*gopal2* in *parap*
Memoáre generálporučíka delostrelectva A. I. Nesterenka sú nielen reťazou spomienok z obdobia Veľkej vlasteneckej vojny, ale súčasne i pohľadom na vývoj reaktívneho delostrelectva Sovietskej armády. Autor bol jedným z prvých veliteľov gardových mínometných útvarov, ktoré sa začali formovať v lete 1941. Získal nemálo bojových skúseností a poznatkov, ktoré využil pri dokonalejšom ovládaní zbrane a pri návrhoch na konštrukciu bojových vozidiel. Sám dal podnet k vývoju prenosných horských kaťúš, ktoré sa osvedčili v bojoch o Kaukaz a podporil ich využitie i vo vojnovom loďstve. Sme svedkami autorovho vzostupu z obyčajného veliteľa pluku až na miesto zástupcu veliteľa frontu, vďaka čomu knihe nechýbajú ani vzrušujúce rozprávania či doslova lyrické opisy bojového nasadenia kaťúš a hrdinstva prostých vojakov, ani široký rozhľad vlastný Nesterenkovi - veliteľovi reaktívneho delostrelectva jednotlivých frontov. Spolu s ním prechádzame ukrajinskými stepami, nechávame sa unášať vojnou poznačeným čarom kaukazských štátov, aby sme sa opäť vrátili na roviny naprieč Rusou až na Pobaltie. Nesterenko nám poskytuje číry ľudský, často až intímny pohľad na radových vojakov, ľudí v tyle, ale i do spoločnosti vysokých dôstojníkov a generálov v Moskve a na veliteľstvách armád a frontov. História vzniku raketometov, úskalia a spôsoby ich využitia počas vojny sú nesmierne zaujímavé. Patria k tým menej známym stránkam bojov, ktoré dodnes zaujmú nielen odborníkov, ale aj širokú verejnosť.
V Kurskej bitke
Ráno 5. júla sa začala bitka pri Kursku. Po delostreleckej príprave sa protivník pohol na naše postavenia s tisícami tankov a samohybných diel. V ústrety sa im pohli sovietske tanky a protitankové delostrelectvo. Dunenie kanonády, salvy kaťúš, hukot bombardérov a kvílenie stíhačiek, všetko sa zlialo do jedného hluku.
Bol som na ľavom krídle Brianskeho frontu. Doliehali k nám vzdialené hromové výbuchy. V tých dňoch sme s napätím čítali operačné hlásenia o udalostiach v Kurskom oblúku. So zatajeným dychom sme počúvali správy Sovietskej informačnej kancelárie. Pohyb nepriateľských vojsk v prvých dňoch vyvolával znepokojenie ...
Aj na ľavom krídle Brianskeho frontu protivník prešiel do útoku. Po 40-minútovej delostreleckej príprave pod ochranou dymovej clony začali nemecké útvary útočiť v oblasti Berezianky, Dorogova, Aleksandrovky. V prvých hodinách hitlerovci zatlačili jednotky 41. pešej divízie 63. armády. Na jednotlivých úsekoch sa nepriateľská pechota a tanky vklinili 2 až 3 kilometre do hĺbky našej obrany.
V pásme 63. armády sa nachádzal 313. gardový mínometný pluk majora D. N. Orlova. Mal podporovať obranu 287. pešej divízie a zatiaľ vyčkával. Len čo sa však Orlov dozvedel o začiatku nepriateľskej ofenzívy na susednom úseku, nečakal na rozkaz veliteľstva a z vlastnej iniciatívy vyhlásil v pluku bojovú pohotovosť. Oddiel kapitána Ignatova poslal na úsek susednej 41. pešej divízie, kde sa už bojovalo, oddiel kapitána Pavlenka zas prešiel na úsek 287. pešej divízie. Tretí ostal v zálohe.
Ignatovov oddiel, s ktorým odišiel Orlovov zástupca major M. M. Kolomiec, mal už vopred preskúmané trasy a vybrané palebné postavenia. O 45 minút po 30-kilometrovom presune zaujal bojové postavenie a presne o siedmej hodine vypálil salvu na útočiacu nepriateľskú pechotu. Neočakávaná salva kaťúš vyvolala v radoch protivníka zmätok.
Za prvých 5 hodín bitky vyradili naše kaťuše a delostrelectvo okolo 600 fašistov. Hlavné sily ustúpili na východiskové postavenia a v nasledujúcich dňoch na tomto úseku nevyvíjali nijakú aktivitu.
9. júla vojská Stredného frontu zastavili útok hitlerovcov, ktorí sa vklinili asi 10—12 kilometrov do hĺbky našej obrany. Trochu sme sa upokojili. Zdalo sa, že nepriateľ začal strácať dych. 11. júla sme už vedeli, že aj na Voronežskom fronte bol útok protivníka zastavený. Za cenu obrovských strát sa tam fašistom podarilo postúpiť o 35 kilometrov.
K nám na Briansky front prišiel zástupca najvyššieho veliteľa maršal Sovietskeho zväzu G. K. Žukov. Nastal náš čas prejsť do útoku.
Podľa plánu hlavného stanu mali vojská Brianskeho frontu preraziť obranu protivníka na troch miestach: na pravom krídle frontu na úseku 61. armády generála P. A. Belova, v strede na úseku 3. armády generála A. V. Gorbajova a na ľavom krídle frontu na úseku 63. armády generála V. J. Kolpakča.
Vojská 61. armády zaútočili na Bolchov a vojská 3. a 63. armády na Oriol.
..............................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Raketové vojsko, ako aj iné druhy Ozbrojených síl ZSSR, ostražito chráni mierovú prácu sovietskych ľudí, stojí na stráži bezpečnosti Sovietskeho zväzu.
