GIBBON, LEWIS GRASSICŠKÓTSKA SÁGA 2 - TEMNÝ MRAK
(A Scots Quair - Cloud Howe)
Pravda, Bratislava, 1978
preklad Miroslava Majerčíková
prebásnil Ján Turan
prebal Emil Bačík
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
75-066-78
beletria, román, literatúra škótska
232 s., slovenčina
hmotnosť: 312 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
*cesvo*
V druhom diele Škótskej ságy nazvanom Temný mrak sledujeme osudy Chris Colquohounovej v malom mestečku Segget. Po otrase, ktorým pre ňu bola smrť prvého manžela, upne sa hrdinka na Roberta Colquohouna, sympatického mladého farára. Dúfa, že v manželstve s ním nájde zmysel svojho ďalšieho života. Čoskoro si však uvedomuje, že sa zmýlila. Robert je idealista, voľnomyšlienkár v náboženských i politických otázkach, ale v podstate nepraktický človek, rojko, ktorého mysticizmus sa rozbíja o tvrdú realitu života. Chris sa cíti osamotená. Manžel sa jej odcudzil a ona sa preto upriami na svojho syna Ewana. Verí, že Ewan si dokáže nájsť v živote tú správnu cestu. Spolu s príbehmi hlavných protagonistov sledujeme v románe pestré životné osudy mnohých obyvateľov starobylého mestečka v ťažkom období tridsiatych rokov, v čase svetovej hospodárskej krízy. Napriek tragickému vyzneniu román prekypuje bodrým, nespútaným ľudovým humorom.
Medzitým už nastal Deň prímeria, hoci MacDougallovi aj Šťaveľovi to bolo jedno, preniesli prasa a šli si ľahnúť. Celú noc pršalo, a sychravé ráno prišlo cez hlinené role, cez tie role, čo tvorili červený pás okolo Seggetu. Čajky, ktoré prihnal vietor od pobrežia, škriekali, a ak ste v ten deň šli do Seggetu, uvideli by ste dookola toľko blata, až by ste uverili tvrdeniu, že v Seggete sa poriadne neumyjú prv, ako sa skončí žatva a ako splatia všetky dlžoby. Boli to pravdaže len plané reči, ale riadne to ťalo do Seggetčanov, ktorí boli takí hrdí na to svoje výsadné miesto a Kaimes a na nový kostol bez veže, ale už nie takí hrdí na svoje továrne a na pradiarov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľstva. A veru, kým sa skončil Deň prímeria, Segget bol na svojich pradiarov hrdý ešte menej.
Okolo jedenástej sa vyjasnilo a ľudia sa pomaly zhromažďovali okolo anjela, čo tak pekne stál na seggetskom námestí. Hej, pekné veselé zhromaždenie, pôsobivé, až na ten smrad, ako povedal Ake Ogilvie. Ale on vždy nad niečím ohŕňal nos, grobian jeden. Nemohol nechať ľudí na pokoji? Bolo ho vidieť medzi ostatnými, medaily mal pripnuté na výložke saka, ruky vo vreckách a díval sa na anjela, akoby s tým dievčaťom nespal ani vtedy, keby zliezlo dolu a vliezlo mu do postele.
Policajt Sim Leslie, prezývaný Laba, sa usiloval vytvoriť polkruh vpravo od chlpatého, kostnatého starostu s vyvalenými očami a slávnymi predkami Burnsovcami.
Chlpáň Hogg práve opisoval, aký bol Burns vlastenec, vždy pripravený preliať krv za vlasť. Ake Ogilvie sa ozval: „Hej. Zabil fúru Francúzov, ale rečami. Vedel lepšie znásilňovať slúžky, ako postaviť sa proti nepriateľovi s mušketou.“ Chlpáň Hogg sa urazil, že to je špinavé utŕhanie na cti, Ogilvie sa zlostí, lebo žiarli, tak je to, lebo to, čo píše, nestojí ani za fajku močky, na rozdiel od toho, čo písal veľký bard. A Ake mu odvrkol, že radšej bude obyčajnou močkou, ako pomyjami vyliatymi na hnojisko, čo sa vydávajú za voňavku. A mladý Alec Hogg, ktorý prišiel domov z Edinburghu, naňho zakričal: „Čo nedáš môjmu otcovi pokoj?“
Ake si ho chladne premeriaval. „Hnoja sa nikdy nedotýkam, iba ak vidlami. Nechaj si tie svoje reči, lebo to svoje pravidlo poruším.“ Alec Hogg vykríkol: „Len skús!“ A možno by sa bola na seggetskom námestí strhla pekná bitka rovno pri anjelovi, okolostojaci vyzerali zhrození a tisli sa bližšie, aby lepšie videli, ale zbadali od East Wyndu prichádzať farára a s ním kostolný zbor, a tak zakričali: „Pst!“
Bol to on, farár, čo s tým celým začal, kázal dnes všetkým prísť na námestie. Jeho predchodca starý Greig sa neunúval nijakými bohoslužbami, mal toľko rozumu, že nechcel prechladnúť pod šírym nebom. Ale dôstojný pán Colquohoun bol veľmi horlivý, vtĺkol ľudom do hlavy, aby pozatvárali obchody a aby sa prestalo robiť aj vo fabrikách, bol to dáky pokrokár, hoci daktorí ľudia povedali, že je ešte čímsi horším, s tým starením sa do druhých ešte len začal. Povrávalo sa, že už mali proti nemu námietky na cirkevnom zasadnutí, lebo kázal v prospech takej či inej bláznivej reformy. Chlpáňa Hogga skoro pripravil o rozum, ak starý starosta ešte vôbec nejakú štipku rozumu mal — vraj čo takto mestská rada a kde by sa mohli stretávať a čo by mohli robiť a kto sú jej členovia a prečo nie je v Seggete nočné osvetlenie a či vedia, že kanalizácia vo West Wynde je zlá, kedy bola inšpekcia vo fabrikách a aká?... Ľudia povedali, že nabudúce sa presťahuje Kaimes na farský dvor a urobí si z neho sídlo. Namojdušu ak ten chlap bude takýmto tempom pokračovať, bude proti nemu celý Segget.
Surový vietor dul celým Howe i námestím a nadúval farárovi pri modlitbe sutanu. Robert Colquohoun mal chudú bielu tvár sklonenú a modlil sa len takým obyčajným hlasom. Človeku to bolo až nepríjemné počúvať, že sa takto rozpráva s bohom, nie ako iní farári - akoby zjedli len polovicu večere a zvyšok im zostal v ústach.
................................................................................................................................................................
... posledná veta ...
Pomaly schádzala dolu vŕškom, len raz sa obzrela na zamračené vrchy a až
sa jej zasekol dych pri pohľade na ne, tentoraz ich videla obnažené, bez
oblakov z hmlových koruhiev, čo neprestajne korunovali ich vrcholy, zostali iba
riedke chumáčiky, miznúce k juhu, a nahé mĺkve skaly sa obracali k oblohe.
