ZAMAROVSKÝ, VOJTECHZA SIEDMIMI DIVMI SVETA
Mladé letá, Mladé letá, 1984
ilustrácie Zdeněk Burian, Otakar Pok
fotografie Peter Zamarovský, Vojtech Zamarovský
edícia Klub mladých čitateľov
4. doplnené vydanie, 60.000 výtlačkov
starovek, história,
432 s., čb a far obr., slovenčina
hmotnosť: 820 g
tvrdá väzba
PREDANÉ
Najväčšie pole antických zrúcanín na svete — to je dnešný Efez, bývalé hlavné mesto gréckej Iónie a rímskej Ázie. Zradné močariská za morom mramorových a vápencových ruín: to je niekdajší kvetnatý breh Kaystra, na ktorom „lietali napravo, naľavo labute s dlhými krkmi, perím sa pýšiac“, ako píše Homér. Zvyšky dláždenej cesty s doteraz stojacimi mostami pod Slávičím vrchom: po nej sa odvážali stĺpy z chrámu pohanskej bohyne Artemidy na výzdobu kresťanského chrámu Božej múdrosti, neskoršej mešity Aja Sofia v Carihrade...
V šiestom storočí nášho letopočtu, keď tadiaľto tiahli ťažké nákladné vozy cisára Justiniána, bol však Efez už mestom, ktorého história sa skončila. — Kedy sa začala?
Podľa gréckej tradície „krátko po trójskej vojne“, t. j. niekedy v dvanástom storočí pred naším letopočtom. Vtedy sem vraj prišiel Androklos, syn posledného athénského kráľa Kodra, a postavil tu s mužmi z ostrova Samu mesto, hradby a chrám. Máme isté pochybnosti, či Androklos bol človek z mäsa a krvi, lebo jeho otec žil iba v mýtoch. No napriek tomu je isté, že Efez bol založený. Archeológovia pripúšťajú na jeho mieste grécke mesto od 11. storočia pred n. L; nevylučujú však, že mohlo vzniknúť o sto až dvesto rokov prv. Ale keď už o začiatkoch tunajšieho gréckeho osídlenia nevieme nič určité, môžeme s pochybným uspokojením konštatovať, že sme presne informovaní o jeho konci. Dňa 13. septembra 1922 vtrhli do Smyrny, ktorá po porážke Turecka v prvej svetovej vojne pripadla Grécku, jednotky tureckej armády, zapálili jej grécku štvrť a obyvateľstvo, ktoré sa nespasilo útekom, jednoducho postrieľali. Tento spôsob riešenia národnostnej otázky, ktorý už predtým vyskúšali na zdesenie celého civilizovaného sveta v Arménsku, uplatnili potom Turci v rôznych obmenách na celom maloázijskom pobreží. Bodku za posledným gréckym domovom urobila tu potom Lausannská mierová zmluva z roku 1923.
Nech sem však Grékov priviedol Androklos alebo hocikto iný, isté je, že ich nepriviedol do ľudoprázdnej krajiny. Bývali tu, i na širokom, ďalekom okolí, Károvia čiže Lelegovia, a ako sa zdá, nekládli gréckemu osídľovaniu odpor. Prinajmenej grécka história, ktorá má pre vojnovú slávu dobrú pamäť, nijaké boje nespomína. Gréci ostatne obsadili a osídlili len úzky pruh pobrežia a do vnútrozemia neprenikali. Nechali tam starousadnuté obyvateľstvo na pokoji, svoje vymoženosti mu nevnucovali, ale ani nebránili prijímať, a radšej s ním obchodovali než bojovali, čo bolo pre obidve strany výhodnejšie.
Rovnako ako Efez založili Gréci v týchto dávnych časoch celý rad ďalších miest v Malej Ázii, medzi nimi Mílét (kam vraj priviedol prisťahovalcov Androklov brat Neileós), Halikarnass, Knidos a dakedy okolo roku 1000 pred n. 1. aj Smyrnu. Už predtým, v druhej polovici 2. tisícročia pred n. l., osídlili väčšinu ostrovov v Egejskom mori a navyše vzdialený Kypros. Neskôr, za časov tzv. „veľkej kolonizácie“, ktorá vypĺňa 8. až 6. storočie pred n. L, založili mnoho iných miest na pobreží Čierneho mora, Sicílie, Talianska, južného Francúzska, severnej Afriky i Pyrenejského polostrova. Z týchto čias pochádzajú aj základy takých miest, ako sú Sevastopoľ a Istanbul, Konstanca a Varna, Neapol a Marseille. Najvýchodnejším gréckym mestom bola Fásis pod Kaukazom, najzápadnejším Emporion pri Barcelone, najjužnejším Naukratis v delte Nílu.
