LINNANKOSKI, JOHANNESPIESEŇ O ČERVENOM KVETE
Živena, Turč. sv. Martin, 1945
edícia Knihy Živeny (25)
preklad Karol Dubnický
obálka Vojtech Stašík
beletria, román,literatúra fínska,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 374 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
2,00 €
*marno*b-fin*
*home* in *H-2-3*
*
Romantický milostný príbeh mladého drevorubača, zvodcu mladých žien, zasadený do scenérie fínskej prírody. Rozprávka sa tu strieda so skutočnosťou, báje dávnoveku vyplňujú nemilosrdnú skutočnosť.
3. Matkin pohľad.
Temnota jarnej noci ľahla si na izbu a priedomie. Všade bolo ticho.
„Je zas tam?“ opýtaly sa nádob taniere na polici. Boly v najnižšej priehradke a okrem toho maly zlé oči.
„Je,“ odpovedaly lyžice z vyšších priehrad na polici.
Pozorovaly sivý mužský klobúk na vyčnievajúcej zásuvke na skrini.
„To je už druhá noc,“ pokračovaly taniere.
„Veru!“
„V noci príde a v noci odíde — a predtým sme nič takého nevidely,“ divily sa zas taniere.
„A dievča v takom veku!“ hundrala kaňvička na smotanu, ktorá stála za kávovými taniermi, takže nemohla nič vidieť, ale predsa dobre vedela, o čom je reč.
„A mládenec tiež!“ pripojila významne cukornica.
Taniere opovržlivo mrdly plecami; kaňvička na smotanu a cukornica cítily ľahtikárstvo ich reči.
Potom bolo chvíľu ticho.
„Čo si vlastne hovoria?“ opýtaly sa po chvíľke zas taniere.
„Nič sem nepočuť, šepkajú si,“ odpovedaly lyžice.
Potom každý predmet zamlkol, pohrúžený do vlastných dúm.
— Ach, ako som ťa čakala, — šepkalo dievča a teplými ramenami objalo plecia šuhajove. — Bála som sa, že neprídeš, že ťa niečo zašlo.
— Čo by sa mohlo stať, aby mi zabránilo prísť k tebe? Ale nemohol som prísť skôr, neviem, prečo bola matka dnes večer tak dlho hore.
— Len aby... — začalo dievča, ale náruživý bozk mu zavrel ústa.
— Keby si vedela, — pokračoval šuhaj po chvíli, — ako som za tebou túžil a celý deň čakal na túto chvíľu! Ako som videl tvoje gazelie oči, nemôžem myslieť na nič iného.
— Olavi, naozaj? — Dievča sa k nemu pritúlilo ešte tuhšie.
— A vieš, na čo som dnes myslel, keď som oral na poli? Myslel som, keby si bola kvietkom, že by som si ťa pripäl na prsia, aby som mohol na teba ustavične hľadieť. Alebo, keby si bola jabĺčko, nosil by som ťa vo vrecku, vybral by som si ťa vždy tajne, rozprával by som sa s tebou, ihral by som sa s tebou a nikto by o tom nevedel.
— Ako krásne hovoríš, Olavi.
