MATUŠKA, ALEXANDERNOVÉ PROFILY
Štyri essaye
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1950
edícia Komorná knižnica Elánu (23)
5.000 číslovaných výtlačkov, prvých 500 podpísaných autorom
tento exemplár má číslo .... (bez čísla)
literárna teória, číslovaný výtlačok
168 s., slovenčina
hmotnosť 208 g
mäkká väzba
stav: výborný, nerozrezané strany
NEPREDAJNÉ
*H-6-5*
Janko Jesenský
Odkiaľ je jeho svojráznosť, svojráznosť miesto svojrázu? Jeho odlišnosť, neoficiálnosť a opozičnosť, fakt, že celé jeho dielo by mohlo mať mottom staré altenbergovské: wie ich es sehe? Ak je jeho zápor dejov druhej svetovej vojny a slovenského štátu „pochopiteľný”, odkiaľ jeho osobitý postoj pred prvou svetovou vojnou, v národe, ktorého situácia sa nezmenila, aspoň nie podstatne, ktorý ďalej vedie záchovný boj a ktorého prednými strážami v tomto boji ostávajú naďalej básnici a spisovatelia? A postoj za čias prvej Republiky, ktorá proti minulosti jasne znamenala nový národný život?
Jeho začiatky spadajú do nástupu nových pokrokových síl, novej inteligencie, ktorá, opretá o bohatnúce meštianstvo, aktivizuje slovenský život kultúrne i politicky; síl, ktoré sa dostávajú do ostrých sporov a bojov so starými. Neskôr, v polemicky vyhrotenej pasáži knihy „Cestou k slobode”, nazve Vajanského dobrou starou tisícovkou a hlasistov novými desaťaliernikmi; ale fakt je, že sa neprikláňal výlučne ani k jedným ani k druhým, ani k Martinčanom ani k hlasistom, ani k starým ani k mladým; že si zachoval vlastnú hlavu na obe strany, že bol medzi nimi, či nad nimi a čiastočne ich spájal; spájal ostatne neskôr eklekticky úctu k Vajanskému celkom prirodzene s vysokým hodnotením Masaryka. Hlasisti hovorili realisticky o malej, pozitívnej práci — Jesenský, hoci proti pasivite, ako oni, volá po romantickom čine; hlasisti hovoria o ľude, o jeho uvedomovaní a výchove, ale Jesenský, hoci vie s nimi, že bied nie u nás: — v nás je moc, ho má len na okraji svojej tvorby, nepíše o ňom a nepíše preň. „Sympatizuje” s hlasistami, píše do ich časopisov, ale píše aj do Pohľadov a Národných novín; a zo starších jeho samého sympaticky prijal a za svojho ho pokladal práve — Vajanský, ten Vajanský, ktorý bol hlasistom priam stelesnením všetkého toho, proti čomu sa pustili do boja. Dôvod tohto prijatia Vajanským mohol byť subjektívny, ten, že Vajanský napriek odlišnostiam a silnému erotizmu žiakovmu vycítil v Jesenskom svoje duchovné otcovstvo, umelca s iskrou, typove sebe blízkeho, takže vyzdvihol viac spojivá ako odchýlky; no bol iste aj objektívny a vyplýval z nevyhnutného rozporu, do ktorého sa pre zná-
