SLÁDKOVIČ, ANDREJDETVAN
Tatran, Bratislava, 1969
edícia Čítanie študujúcej mládeže (10)
prológ a poznámky Cyril Kraus
obálka Jan Meisner
1. vydanie, 15.000 výtlačkov
poézia
120 s., 8 s. čb fot., slovenčina
hnotnosť: 142 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: knižný blok výborný, knižničné pečiatky
0,90 €
*BIB07* (in *085*)
Generácia štúrovských básnikov, ku ktorej patril Andrej Sládkovič, už pri vstupe do literatúry na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia sformúvala si kvalitatívne iný umelecký program než generácia predchádzajúca, generácia Kollára a Hollého. Nadviazala na súdobý európsky romantizmus, predstavitelia ktorého sa zamerali na citový život človeka, intenzívne prežívajúceho duchovnú a spoločenskú krízu svojej doby. V centre záujmov je sloboda osobnosti, jej aktivita a tvorivá sila; básnik sa zrieka ilúzie harmonizujúceho sveta a dištancuje sa od spoločenských konvencií. Dostáva sa do konfliktu so spoločnosťou, skutočnosť zachycuje v jej protirečivej podobe, často sa sústreďuje na jej tienisté stránky. V popredí je básnikov subjekt, citlivo reagujúci na dobové konflikty, vznetlivý, senzitívny, dokorán otvárajúci brány fantázie ...
V orchestri štúrovskej poézie každý básnik má svoje miesto, svoj vlastný tón. Ovláda viaceré nástroje, obmieňa ich, vyludzuje rôzne farby a odtiene. Chceme tým povedať, že štúrovská ideovo-umelecká orientácia sa realizuje v rozmanitých individuálnych prejavoch. A každý tento indviduálny prejav má svoje osudy i svoj vývin. Má ich aj Sládkovičova poézia ...
Mohli by sme azda hovoriť, že kým v Maríne Sládkovič zobrazil okolitý svet takmer výlučne cez svoj najvlastnejší subjekt — „svet vo mne“ — v Detvanovi sa básnik cíti súčasťou väčšieho kolektívu a básnikov subjekt s ním splýva — „Ja vo svete“...
Na podklade dejovej osnovy riešia sa problémy človeka vo vzťahu k prírode a k ľudu. Tieto problémy riešia sa však najmä v reflexívnych partiách, ktoré popri tom sú často aj charakterizačným prostriedkom a zároveň dôležitým kompozičným činiteľom, pretože sa v nich podčiarkuje zmysel akcií, vyskytujúcich sa v deji, pričom sa v nich tvorí i pozadie pre akcie nasledujúce...
V Detvanovi, ktorého dej je funkčne motivovaný, z určitých faktov autorom odpozorovaný a prispôsobený, Sládkovič chcel skrze svojho hrdinu vysloviť aktuálne dobové myšlienky. V tom je aj jeho ťažisko.
(Zo Štúdie Cyrila Krausa)
II
Družina
44
Kto ste videli, slovenskí bratia,
tej zbojníckej Poľany štít?
Skaliská, čo sa v oblakoch tratia,
jakby nebo chceli schytiť:
okolo bralísk bujné trávničky,
a hadie prte, oviec chodníčky,
a výhľad cárovnej hory:
pod ňou sto dolín, sto dedín leží,
Jakoby kráľovná z vysokej veži
prezerala svoje dvory.
45
Tam dve koliby, blízke susedy,
mladým machom zarastajú,
sto krokov od nich záživné čriedy
ležia, driemu, prežúvajú:
a okolo nich strážni dunčovia
pohľadom bystrým plamenné lovia
vlkov pažravých okále:
a nepriateľka netopierova
zavýja, húka, ušatá sova,
sediac na vysokej skale.
46
Mesiačik, sluha našej planéty,
rozožal svoju lampadu
a vedie druhé navštíviť svety
veliteľku svoju mladú:
lež nad vysokou letiac Poľanou
vidí družinu sedem Detvanov,
tam nad horou sa usadí;
a v tisícich sa bleskoch usmieva,
len tu i tu sa hnevom zatmieva,
keď ho dráždi oblak mladý.
47
A vatra praští a blkom blčí,
v žeravé sa drevo mení
a na drevenom ražni sa točí
baran skoro upečený:
druhý sa v kyslej žinčici varí,
bača to všetko opatrí starý,
mladí kozia naduchujú:
a rad po rade piskor chytajú
a od zeme sa do skoku dajú
a šuhajsky hajduchujú.
48
Hneď ich máš v klbku hore rukami,
hneď jak strela hor’ vyskočia,
zas prepletajú bystro nohami,
sem-tam, oddychujúc, bočia,
zase sa uhnú a valaškami zavrtia
v prstoch troch nad hlavami,
zahvizdnú na prste malom,
a zas valaškou popod kolená
prepletá chasa milošialená
s radostným svojím zápalom
