RÍMSKE PRÍBEHY(Gesta Romanorum)
Mladé letá, Bratislava, 1981
edícia Pradávne príbehy
zostavil a doslov napísal Jozef Minárik
preklad Jozef Minárik, helena Májeková, Marta Keruľová
ilustrácie Viera Gergeľová
1. vydanie, 10.000 výtlačkov
próza krátka, literatúra staroveká,
168 s., slovenčina
hmotnosť: 404 g
tvrdá väzba, papierový prebal
stav: veľmi dobrý
3,00 € PREDANÉ
*BIB06*
Mladý slovenský čitateľ dostáva do rúk najslávnejšiu stredovekú zbierku „exempiel“ (príkladov) Gesta Romanorum, súbor typickej stredovekej poviedkovej prózy. Autora zbierky nepoznáme, predpokladá sa, že ju zostavil neznámy duchovný koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Zbierka sa tešila veľkej obľube, hojne sa prekladala do iných jazykov a v 15. storočí sa už všeobecne uznávala za najobľúbenejšiu knihu širokých vrstiev. Námety jednotlivých próz čerpali autori z viacerých prameňov — orientálnych, biblických, antických: zo zborníka rozprávok a poviedok Tisíc a jedna noc, z gréckej mytológie, z diel rímskych autorov. Zväčša sú to krátke príbehy s rozmanitým obsahom — mravoučné, ľúbostné, dobrodružné či strašidelné, vyrozprávané formou báje, bájky, povesti, rozprávky, anekdoty alebo poviedky.
Rímske príbehy nám plasticky približujú názory, mravy a obyčaje feudálnej spoločnosti — kráľov, rytierov, duchovných, lekárov, sudcov, kupcov, remeselníkov, bedárov i zbojníkov. Ich cieľom bolo na vhodnom príklade čitateľa či poslucháča poučiť, nabádať k mravnosti, preto sa v každom príbehu odmeňuje dobro a víťazí spravodlivosť, trescú sa podvodníci, neverní sluhovia, vierolomníci, chamtivci či záletné ženy. Spravodlivej veci pomáhajú hrdinovia, často jednoduchí ľudia, prešibanosťou, fígľom a ostrovtipom. Vyskytujú sa aj prvky sociálne.
Odpisy niektorých častí zbierky boli už od 15. storočia známe aj na Slovensku, preklad podstatnej časti Rímskych príbehov obsahuje toto vydanie. Editorsky ho pripravil Jozef Minárik, ktorý dielo spolu s Helenou Májekovou a Martou Keruľovou aj preložil. Autorkou výtvarného sprievodu je akademická maliarka Viera Gergeľová.
O múdrom rozsúdení troch bratov
V Ríme vládol Ezechiáš a mal troch synov, ktorých veľmi miloval. Ten kráľ a vládca viedol ustavične spory s kráľom Egypta; a strovil všetok svoj majetok — okrem jedného stromu, ktorý mal takú veľkú moc, že všetci chorí, ktorí jedli z jeho ovocia, nadobudli predošlé zdravie s výnimkou malomocenstva.
Keď však ten kráľ ochorel až na smrť a nemohol sa zachrániť, dal zavolať prvorodeného syna a povedal:
„Tak veľmi som teba i tvojich bratov miloval, že všetko, čo som mal, som strovil v spore a vojne — okrem jedného stromu. Pretože však ty si môj prvorodený syn, odkazujem ti z toho stromu všetko, čo je pod zemou.“
Druhému synovi, ktorého zavolal, dal však všetko, čo bolo hore nad zemou.
A tretiemu vraví:
„Ty si môj najmladší syn. Tebe odkazujem všetko, čo je na tom strome suché a vlhké.“
A tí ďakovali otcovi a povedali:
„Boh nebeský a otec neba i zeme nech ti dá za ten dar večný život.“
A on vypustil dušu a dôstojne bol pochovaný.
Keď sa to stalo, prvorodený syn zaujal strom, lebo bol jeho. Ako to počul druhý syn, vyčítal mu, prečo zaujal strom.
A on:
„Právom dediča, lebo môj otec mi dal z neho všetko, čo je pod zemou; a proto chcem zaujať celý strom ako svoj.“
Druhý syn vraví:
„Môj otec mi dal, čo je zo stromu hore nad zemou; a preto strom je môj tak isto ako aj tvoj.“
Keď to počul najmladší brat, povedal:
„Moji milí, prečo chcete mať strom väčšmi než ja, keďže môj otec mi dal všetko, čo je na strome suché a vlhké? Strom je teda tak isto môj ako aj váš. Ale vypočujte ma, bratia, aby nepovstala medzi nami nesvornosť. Poďme ku kráľovi, ktorý býva nedaleko nás, aby vypočul naše dôvody a rozsúdil nás. Potom sa uspokojme.“
A oni povedali:
„Je to dobrá rada.“
A pobrali sa ku kráľovi a každý mu uviedol svoj dôvod.
... "
