FREUD, SIGMUNDMOJŽIŠ A MONOTEIZMUS
(Der Mann Moses und die monotheistische Religion: Drei Abhandlungen)
Danubiapress, Bratislava, 1995
1. vydanie
preklad Milan Krankus
obálka Andrej Krátky
ISBN 80-218-0185-9
psychológia, psychológia analytická
168 s., slovenčina
hmotnosť: 288 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky
PREDANÉ
*BIB07* (in *085*)
Vo svojom poslednom diele sa zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud (1856 – 1939) vracia k problematike náboženstva, tentoraz však z iného, menej kritického aspektu, ako v predchádzajúcich prácach. Svoju pozornosť sústreďuje na postavu Mojžiša a jeho úlohu pri vzniku monoteistického židovského náboženstva a formovaní židovského národa. Vyslovuje pritom viacero odvážnych hypotéz a nových pohľadov. Vychádzajúc z psychoanalytického chápania (trauma – latencia – návrat potlačeného) skúma vznik a fenomén náboženskej viery u Židov a kresťanov a rozoberá podstatu i príčiny antisemitizmu a nenávisti voči Židom. V tejto práci sa Freud pokúsil o istý druh psycho-historického skúmania a zároveň vyjadril aj svoje osobné názory na dobu, v ktorej žil. Hoci mnohé jeho postoje sú dodnes predmetom búrlivej diskusie, kniha je cenným príspevkom k psychológii náboženstva, antropológii a teórii kultúry
.... Ak teda bol Mojžiš Egypťan, prvým výsledkom tohto predpokladu bude ďalšia hádanka, na ktorú sa dá ťažko odpovedať. Ak sa národ alebo kmeň pripravuje na nejaké veľké podujatie, nemožno očakávať nič iné, než že sa jeden zo súkmeňovcov ujme vodcovstva alebo ho na túto úlohu zvolia. Nie je však ľahké uhádnuť, čo by mohlo podnietiť aristokratického Egypťana - možno princa, kňaza alebo vysokého úradníka - aby sa postavil na čelo húfu cudzích, kultúrne zaostalých privandrovalcov a opustil s nimi krajinu. Všeobecne známe pohŕdanie Egypťanov cudzími národmi robí takéto počínanie veľmi nepravdepodobným. Naozaj by som bol ochotný veriť, že práve preto nechceli historici, ktorí uznali meno Mojžiš za egyptské a pripisovali tomuto mužovi všetku egyptskú múdrosť, prijať, čo z toho zreteľne vyplývalo - totiž možnosť, že Mojžiš bol Egypťan.
K tejto prvej ťažkosti sa čoskoro pridá ďalšia. Nesmieme zabúdať, že Mojžiš bol nielen politickým vodcom Hebrejov žijúcich v Egypte, ale aj ich zákonodarcom a učiteľom, ktorý ich donútil vyznávať nové náboženstvo, nazývané ešte aj dnes podľa jeho mena mosaickým. Lenže je také ľahké, aby jeden človek založil náboženstvo? A ak niekto chce ovplyvniť náboženstvo iného, nie je celkom prirodzené, že ho chce obrátiť na svoje vlastné? Hebreji v Egypte určite neboli bez náboženstva, a ak Mojžiš, ktorý im dal nové, bol Egypťan, nemožno vylúčiť domnienku, že toto iné, nové náboženstvo bolo egyptské.
Tejto možnosti však stojí čosi v ceste: existencia ostrého protirečenia medzi židovským náboženstvom, ktoré sa pripisuje Mojžišovi, a náboženstvom egyptským. Prvé je impozantne prísnym monoteizmom; je len jeden Boh, jediný, všemohúci, nedostupný; pohľad naň ľudské oči neznesú, človek si nesmie vytvoriť nijakú jeho podobu, dokonca ani vysloviť jeho meno. V egyptskom náboženstve je neprehľadný rad božstiev, rozličného pôvodu a s rozličnou mierou uctievania, istý počet personifikácií mocných prírodných síl, ako sú Nebo a Zem, Slnko a Mesiac a aj abstrakcií ako Maat (Pravda, Spravodlivosť), alebo ohyzdný škriatok Bés. Väčšinu týchto božstiev však tvoria miestni bohovia z čias, keď bola krajina rozkúskovaná na množstvo provincií, bohovia zvieracej podoby akoby ešte neboli dokončili svoj vývin zo starých totemických zvierat, bohovia, ktorí sa navzájom výrazne nelíšili a sotva sa odlišovali vo funkciách, čo sa im pripisovali. Hymny na počesť týchto bohov hovorili o každom takmer to isté, bez váhania ich vzájomne stotožňovali spôsobom, ktorý v nás zanecháva beznádejný zmätok. Mená bohov sa navzájom spájajú tak, že jedno môže byť takmer epitetom druhého. Tak sa v čase rozkvetu Novej ríše volá najvyšší boh mesta Théb Amon-Re, čo je zložené meno....
