Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 6. mája 2016

KRÁĽ, FRAŇO - ČENKOVEJ DETI

KRÁĽ, FRAŇO

ČENKOVEJ DETI

Mladé letá, Bratislava, 1971
ilustrácie Štefan Cpín
edícia Klub mladých čitateľov
5. vydanie, 46.000 výtlačkov

 beletria, román, knihy pre deti,
128 s., slovenčina

tvrdá väzba

PREDANE stav: veľmi dobrý *tomzom*dets*
PREDANE stav: veľmi dobrý *BIB06*dets*






Roztomilý chlapec

Šípkové ruže kúpu sa v pramienkoch rannej rosy. Nad lesom víta vták východ slnka. Na lešenia novostavieb vystupujú nezrelí chlapci a dievčatá s prvými nošami malty. Z hotelov uberajú sa páni, panie a buldogy do parkov na ranné prechádzky. A v priekope pri ceste skromne žobre štvorročný Paľko: «Pjosím kojunu...»

A samá nespokojnosť... Šípkové ruže chceli by viac lupienkov, aby sa vyrovnali ružiam záhradným. Vták túži po krajšom hlase, aby ešte viac čaroval. Chlapci a dievčatá stenú pod ťarchou noší. Dámam a pánom protiví sa Paľkovo žobranie. Buldogy nenávidia zlaté retiazky. A Paľko svoj hlad. «Pjosím kojunu . . . pjosím. Som hjadný ...»

«Ejha, a to je veru veľký pán, ten malý žobráčik! On chce len koruny! A nebol by ti dobrý takto i šestáčik?»

«Pjosím šestáčik . . . pjosím . . .»

«No, dám ti ho, keď budem mať drobné,» povie láskavý pán a poberá sa za svojou družinou.

«Pjosím šestáčik . . . pjosím ...»

«Šestáčikov nemáme. Ale ak si hladný, dáme ti chleba a salámy. Chceš?» «Pjosím chleba, pjosím salámy, hjadný som ...»

A Paľko drží v rukách okruštek a veselo zahryzuje. Okolo neho stojí kruh invalidov, ktorí sú tu v sanatóriu v neďalekých Tatranských Matliaroch na liečení. Liečia sa z tuberkulózy, ktorú im spôsobila vojna. Každý z nich drží v ruke balíček chleba a salámy, čo práve dostali v jedálni pri raňajkách na predobed.

«Máš mamičku ?»

Paľko prikyvuje hlavou, lebo pre plné ústa nemôže hovoriť.

«A máš aj bratov a sestry ?»

Paľko zas prikyvuje.

Invalidi pozerajú jeden na druhého. Sem-tam zaleskne sa oko a zradná slza stečie tvárou. Hádam spomínajú na svoje biedne deti doma, ktoré tiež hladujú. «A otca máš?»

Paľko vrtí záporne hlavou.

Tu pristupujú invalidi jeden po druhom a každý skladá svoj balíček chleba a salámy do Paľkovho náručia. Chlapec sa blažene usmieva. Už má plné náručie.