MAJAKOVSKIJ, VLADIMÍR - SEBE, MILOVANÉMU

MAJAKOVSKIJ, VLADIMÍR

SEBE, MILOVANÉMU

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1989
výber zostavil Ľubomír Feldek, Peter Birčák
preklad Ľubomír Feldek, Peter Birčák
prebal Pavel Blažo
1. vydanie, 2.000 výtlačkov
ISBN 80-220-0121-X

próza krátka, poézia,
376 s., slovenčina
hmotnosť: 950 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

9,90 € PREDANÉ

*H-TV-3*

Na Majakovskom nás nikdy neprestane fascinovať obrovské ľudské nasadenie v poézii a obrovské básnické v živote. Dokonalé stotožnenie života a poézie je nemožné - ale práve preto všetka česť tým, ktorí sa o to pokúšali a neváhali zájsť do krajnosti. Mark Twain raz o istom človeku povedal: „Jeho telo je malé, ale aj tak je priveľké pre jeho dušu.“ Keby Twain bol videl Majakovského osobne alebo na fotografii a keby bol čítal jeho verše, bol by asi o ňom povedal: „Jeho telo bolo veľké, ale aj tak bolo pre jeho dušu primalé.“ Majakovskij prijal jedno z rizík, aké môže básnik prijať - riziko plurálu. Hovoril nielen za seba, ale hlásal a sľuboval, prisahal aj za iných, akoby za celú realitu, v ktorej žil - aj za tú časť reality, ktorú nemal ako donútiť, aby splnila jeho slová.

A predsa jeho báseň toto riziko vydržala, a ak sa realita s jeho básňou rozchádzala, vyčítame to dnes skôr tej realite - a nie nádhernému srdcu tohto básnika, ktorého manželstvo s dobou bolo z jeho strany také poctivé a verné, že vstúpilo ako legenda do večnosti.

Ľubomír Feldek

Mimoriadne výpravnú publikáciu z tvorby V. V. Majakovského dopĺňajú texty N. Serebrova, Leva Kassiľa, Lidije Sejfullinovej, spomienok Dmitrija Šostakoviča a básní venovaných Majakovskému od Mariny Cvetajvovej, Borisa Pasternaka, Anny Achmatovovej, Velemira Chlebnikova. Publikácia je ilustrovaná dielami výtvarného umenia Majakovského doby - diela Nátálie Gončarovovej, Kazimíra Maleviča, Lily Brikovej, skupiny LEF, skupiny Okná satiry ROSTA, ukážkami z plagátovej tvorby, návrhov kostýmov a scénických realizácií, a portrétmi Majakovského. 

Verše vybral a preložil Ľubomír Feldek, prozaickú časť vybral a preložil Peter Birčák. Doslov k výtvarnej časti napísal Bohumír Bachratý.

NIČ NECHÁPU

Vošiel som k holičovi a vravím

ako priateľ:

„Láskavo pričešte mi, prosím, uši.“

A hladký holič zrazu zihličnatel, 

tvár pretiahla sa - dostala tvar hrušky. 

„Zblaznel si, 

ryšavec!“

začali skákať slová.

Nadávky sypali sa mu cez zuby riedke 

a dĺĺĺĺho

chechtala sa čiasi hlava, 

trčiaca z davu ako stará reďkev.

/1913/