DIONNE, KARENDCÉRA MOČIARNEHO KRÁĽA
(The Marsh Kings´s Daughter)
Slovart, Bratislava, 2017
preklad Patrick Frank
ISBN 978-80-556-2472-3
beletria, román
232 s., slovenčina
hmotnosť: 386 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý
5,90 €
*H-2-8*
Helena Pelletierová má vysnívaný život - milujúceho manžela, dve dcérky, prácu, čo ju napĺňa. Jedného dňa však v rádiu zachytí správu o zločincovi, ktorý utiekol z väzenia a zabil dvoch ľudí.
Jej pokojné dni sa zmenia na nočnú moru.
Helena takmer dvadsať rokov skrýva tajomstvo. Jej otec uniesol jej matku ako tínedžerku a väznil ju v chatrči v močariskách na Hornom polostrove neďaleko Michigan Tam, ďaleko od civilizácie, sa Helena narodila a vyrastala. Svoj domov zbožňovala a ľúbila aj otca, kým nezistila, aký vie byť krutý.
Teraz je jej otec znova na slobode. Skrýva sa v močariskách, polícia stratila jeho stopu. Vie ho nájsť jedine jeho dcéra. No tá čoskoro zistí, že sa zaplietla do hry na mačku a myš.
Nôž, čo mi otec dal k narodeninám, je Natchez Bowie od firmy Cold Steel a dnes sa predáva za takmer sedemsto dolárov. Je to dokonalá zbraň, bezchybne vyvážená a perfektne tvarovaná pre silu, dosah a pákový efekt, s čepeľou ako britva, ktorá seká ako mačeta a bodá ako dýka.
Ten, s ktorým ušiel z väzenia, bol z toaletného papiera. Prekvapilo ma, keď som o tom počula. S otcovou vynaliezavosťou a skúsenosťami by som povedala, že dá prednosť kovovému. Času mal na to viac než dosť. Myslím, že sa rozhodol pre nôž z toaletného papiera, lebo sa mu páčila irónia toho, ako z dokonale nevinného materiálu vyrobí smrtiacu zbraň. Väzni dokážu byť neskutočne vynaliezaví, keď príde na výrobu provizórnych nožíkov. Brúsia si na cementovej podlahe cely zubné kefky, osádzajú ich čepieľkami z jednorazových holiacich strojčekov, celé mesiace pília zubnou niťou kov z oceľového rámu postele. Až doteraz som však netušila, že sa dá zabíjať aj toaletným papierom.
Na YouTube je video s návodom, ako to spraviť. Najprv zrolujete papier do tvaru ihlana a pridáte zubnú pastu presne tak, ako sa do papírmašé pridáva lepidlo. Keď máte požadovaný tvar, pridávate na jeden koniec ďalšie vrstvy papiera a vyrobíte si z nich rukoväť presne podľa svojej dlane. Ak ste spokojní s výsledkom, necháte ho zaschnúť a stvrdnúť, nabrúsite ho klasickým spôsobom a máte k dispozícii smrteľne nebezpečnú zbraň. Okrem iného je ešte aj biologicky rozložiteľná. Po čine ju stačí hodiť do záchoda, a keď zmäkne, jednoducho ju spláchnete.
Otec ju nechal na mieste činu. Nôž splnil svoj účel a on nepotreboval nijako maskovať, čo spravil. Podľa správ mala jeho zbraň pätnásťcentimetrovú obojstranne brúsenú čepeľ a rukoväť aj zábranu zafarbenú nahnedo, ani nechcem vedieť čím. Neprekvapilo ma to. Bowie bol vždy jeho favorit.
Okrem detailov, ktoré polícia včera zverejnila o noži, sa už vie len toľko, že zomreli dvaja dozorcovia - jedného dobodal, druhého zastrelil - a otec je na úteku s ich zbraňami. Neboli pri tom žiadni svedkovia. Buď nikto nevidel, ako dodávka zbehla uprostred seneyského úseku do priekopy, alebo sa nik neodvážil vypovedať, kým je otec na slobode.
Poznám ho dosť dobre, aby som vedela doplniť detaily. Nepochybujem, že si útek plánoval dlho dopredu. Možno aj celé roky, presne ako matkin únos. Hneď na úvod sa potreboval etablovat' ako vzorný väzeň a vytvoriť si dobré vzťahy s dozorcami, čo ho vozia na súd. Väčšina útekov z väzenia stojí na ľudskej chybe. Prakticky vždy ide o nejaké zlyhanie ľudského faktora - dozorcovia neskontrolujú, či má väzeň na dvakrát zamknuté putá, lebo ho nevnímajú ako hrozbu, alebo pri prehliadke nenájdu kľúčik od pút, ktorý si schoval v šatách či niekde na tele. Väzni, s ktorými sú problémy, si vyžadujú oveľa väčšiu pozornosť, preto si dal pozor, aby ho k nim nikdy nezaradili.
Z väzenia v Marquette je to na okresný súd dobrých stošesťdesiat kilometrov, takže sa spolu najazdili dosť veľa. Psychopati ako on vedia byť nesmieme charizmatickí. Viem si predstaviť, ako konverzuje s tými dvoma, nenápadne zisťuje ich záujmy, krôčik po krôčiku ich vťahuje do svojej hry. Presne ako moju matku, keď ju presvedčil, že hľadá zatúlaného psa. Presne ako mňa, keď využil moje detské záujmy, aby ma postavil proti nej tak nenápadne a dôsledne, že som musela roky chodiť na terapiu, kým som akceptovala myšlienku, že jej na mne záležalo.
Neviem, ako dostal nôž z cely do dodávky. Možno si ho ukryl pod overalom tesne pri rozkroku, kam sa dozorcom nechce veľmi siahať. Alebo ho schoval pod chrbtom knihy. V takomto prípade by sa mu oveľa viac hodil menší nôž, no musíte pochopiť, že otec nikdy nerobil nič polovičato a bol nekonečne trpezlivý. Nepochybujem, že si nechal ujsť množstvo príležitostí len preto, lebo pri nich nebolo všetko úplne ideálne. Raz sa možno zhoršilo počasie, dozorcovia boh podráždení alebo dávali väčší pozor, prípadne ešte nebol celkom spokojný s kvalitou svojho noža. Nikam sa neponáhľal.
