EDIGEY, JERZYVÝSTRELY NA RÁZCESTÍ / SMRŤ ČAKÁ PRED OKNOM / PRÍBEH JEDNEJ PIŠTOLE
(Strzaly na rozstajnych drogach / Śmierć czeka przed oknem / Dzieje jednego pistoletu)
Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1988
edícia Zelená knižnica
preklad Matej Andráš
prebal a ilustrácie Svetozár Mydlo
1. vydanie, 80.000 výtlačkov
072-009-88
beletria, román, detektívky,
488 s., slovenčina
hmotnosť: 540 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, prasknutá väzba pri prednej doske
0,50 €
*zukol* in **S7Z**
Poľský autor kriminálnych príbehov Jerzy Edigey (1912—1983) je dobre známy nášmu čitateľovi z viacerých slovenských a českých prekladov.
Na rozdiel od mnohých autorov tohto žánru Edigey neopisuje vykonštruované vraždy, nepomáha si násilnými scénami a lacnými efektmi a jeho vyšetrovatelia nie sú geniálni detektívi. Edigeyove kriminálne romány vychádzajú z reálnej skutočnosti a zločiny, ktoré opisuje, sa mohli kedykoľvek stať. No aj z týchto zdanlivo bežných prípadov sa mu podarilo vyťažiť dramaticky účinné príbehy, v ktorých krok za krokom sleduje prácu vyšetrovateľov, pričom preniká k podstate zločinnosti a najčastejšie ju objavuje v túžbe po rýchlom zbohatnutí a vo vidine prepychového života.
Prvý príbeh tohto výberu Výstrely na rázcestí je zaujímavá psychologická štúdia staršieho muža, ktorý sa z lásky k peknej mladej žene dostáva do rozporu so zákonom.
Dej druhého príbehu Smrť čaká pred oknom sa odohráva v malej dedinke pri Varšave, kde pokojný život naruší vražda a rozmáhajúca sa narkománia mládeže.
Príbeh jednej pištole je rekonštrukcia skutočnej udalosti. Vraždou príslušníka bezpečnosti sa začína séria dlho neodhalených prepadov.
Major Witold Nowakowski niekoľko nasledujúcich dní nevolal Stanislawa Kowalského na výsluch. Bol v tom čase veľmi zaneprázdnený. Najprv dlhý telefonát do Zielonej Góry. Potom rozhovor s vojvodskou a mestskou hlavnou správou v Krakove, dokonca služobná cesta na jeden deň do mesta pod Wawelom. A tak až o niekoľko dní priviedli do majorovej pracovne majiteľa opravovne televízorov.
— Ešte dlho budem vo väzbe? — spýtal sa.
— Je mi veľmi ľúto, že sa váš pobyt u nás trocha predĺžil. Napokon, vašou vinou. Mali ste byť úprimný, pán Kowalski. Boli by ste si ušetrili trocha nepríjemností a nám veľa námahy. Viem dobre, že vyšetrovaciu väzbu nemožno porovnávať ani s vidieckym hotelom. Chcel som vás preložiť do väzenia, kde sú lepšie podmienky, bohužiaľ, museli sme vás mať stále poruke. Ale už to nebude dlho trvať.
— Neviem, prečo mi vyčítate neúprimnosť, — začudoval sa Kowalski. — Pokiaľ ide o moju výpoveď, nemám k nej čo dodať ani čo ubrať. Nepotrebujem zmeniť ani slovo na tom, čo som povedal a čo ste nahrali na magnetofónovú pásku, pán major.
— A jednako ste neboli celkom úprimný. Nepovedali ste nám, kde treba hľadať manželov Jerzmanowských.
— To by už asi nemalo význam. Veď ste povedali, že obaja sú vo vašich rukách. Tak načo by vám bola ich adresa?
— Hoci aj nato, aby sme mohli uveriť, že vaša ľútosť je úprimná.
— Dobre viete, že vám to nikdy nepoviem. Už na začiatku som si to vyhradil. Hneď pri prvom vypočúvaní.
— Aj tak by ste si to mali ešte rozmyslieť. Je to vo vašom záujme.
— Je mi ľahostajné, ako bude súd hodnotiť moju ľútosť. Neprišiel som sem, aby som prosil o odpustenie. Chcem si odpykať svoj trest. Či dostanem o rok, o dva viac alebo menej, v každom prípade prijmem súdny výrok.
— Takže odmietate?
— Rozhodne.
Kowalski sa usmial.
— Zamotali ste sa do vlastných osídiel, pán major. Keby ste skutočne mali Jerzmanowských pod zámkou, neprehovárali by ste ma tak zápalisto, aby som prezradil ľudí, ktorí mi dôverovali.
— Znova sa mýlite. Nahováram vás len preto, aby som vás presvedčil, že vaša solidarita so skrývajúcimi sa banditami je nesprávna. Sám si protirečíte. Na jednej strane vyhlasujete, že musíte odčinit krivdu, ktorej ste sa dopustili na spoločnosti a rodinách zabitých; na druhej strane s neuveriteľnou tvrdohlavosťou bojujete o to, aby hlavní vinníci zostali na slobode.
— Nemôžem, naozaj nemôžem ináč. Pochopte to. Veď Baśka... Teraz ju mám poslať do väzenia? Je nevinná, ale obávam sa, že súd by to nepochopil. Myslíte, že trestný zákon predvída také zamotané prípady ? Poznám nemecké príslovie: Mitgefangen, mitgehangen — Spolu chytených spolu vešajú. Za týchto okolností by odsúdili aj ju. Uznávam, možno som urobil chybu. Možno vtedy, osemnásteho novembra tisícdeväťstošesťdesiatpäť som mal s oboma prísť sem do tejto budovy. Mal by som dva a pol roka väzenia za sebou. Aj ten najprísnejší súd by Baśke nevymeral viac ako tri-štyri roky. Teraz by už možno bola na slobode, alebo by musela čakať už len zopár mesiacov, kým sa pred ňou otvoria brány väzenia. Mali by sme šancu začať nový život. A tak som ju premrhal sebe i jej. A vy ešte žiadate, aby som ju teraz dostal do väzenia. To sa nikdy nestane. Veľmi sa teším, že ste ju nenašli. Nikdy ju nenájdete.
— Dobre. Nebudeme sa viac zhovárať na túto tému. Len mi povedzte, či vám niekedy Barbara Jerzmanowská hovorila o sebe. Nežiadam nijaké podrobnosti ani adresy. Z akého prostredia pochádza, aké má vzdelanie? To mi azda môžete prezradiť?
— Môžem. Ale z toho nebudete mať nič. Spomínala, že jej rodičia boh nejakí malí úradníci. Mala maturitu. Chcela študovať na vysokej škole, ale nemala na to prostriedky. Vtedy sa zoznámila s Jerzmanowským, ktorý sa o ňu začal hneď zaujímať.
— Bol už bohatý?
