COOKSON, CATHERINEVTÁK BEZ KRÍDEL
(The Wingless Bird)
Práca, Bratislava, 1994
edícia Knižnica Triumf (2/94)
preklad Vilma Šurinová, Ivan Krčméry, Jozef Genzor, Pavol Chorvát
prebal Ján Hladík
1. vydanie
ISBN 80-7094-219-3
beletria, román
344 s., slovenčina
hmotnosť: 445 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný
1,20 €
*zukol* in **S2P**
Catherine Cooksonová je autorkou mnohých bestsellerov. V románe Vták bez krídel rozvíja životný príbeh dvadsaťdvaročnej Agnes, predavačky a zároveň manažérky v obchode s cukrovinkami a tabakom, ktorý patrí jej otcovi. Zdanlivo pokojný rodinný život naruší správa, že Jessie, Agnesina sestra a otcov miláčik, je tehotná. Keď sa otec dozvie, že Jessie sa stýka s Robbiem Feltonom, v návale zlosti ho takmer zabije. Agnes pomáha Jessie ujsť z domu. Takmer na to doplatí životom, keď ju otec postrelí. Arthur Conway zomiera na porážku. Jeho smrť je pre rodinu vykúpením. Agnes sa stáva majiteľkou firmy. V obchode sa zoznámi s Charlesom Farrierom zo šľachtickej rodiny, ktorý jej ponúka manželstvo. Jeho rodičia sú však proti tomuto zväzku. Krátko po svadbe tragicky zahynú a Agnes sa sťahuje do ich domu. Jej šťastie však netrvá dlho. Charles má tuberkulózu. Ani Charlesov brat Reginald, ktorý sa netají obdivom k Agnes, to nemá ľahké. Počas vojny ho ťažko rania a pravdepodobne zostane mrzák. Agnes netuší, akú významnú úlohu v jej živote ešte zohrá Reginald...
Je to nevšedný príbeh o láske sebavedomej a nezávislej mladej ženy k dvom mužom plný neočakávaných prekvapení. Istotne zaujme mnohých čitateľov.
V utorok o týždeň nato akoby aj počasie bolo naklonené ich plánom. Niekoľko dní po sebe pršalo, zrazu zasvietilo slnko, prestal fúkať vietor a oteplilo sa. Ťažko si možno predstaviť vhodnejší čas na nákupy.
Alice Conwayová si obliekla sivé šaty, čo ju zoštíhľovali. Široká tmavá obruba jej siahala takmer po členky. Navrch si natiahla sivý kabát a nasadila si vysoký modrý slamený klobúk, na ktorom mala za strieškou zastoknutý zväzok umelých červených čerešní. Agnes si obliekla jednoduché šaty s belasým vzorom a krátku lanovú vestičku podobnej farby. Aj ona mala taliansky slameniačik previazaný širokou stuhou.
Aj Jessie si prehodila cez šaty voľný kabát, ktorý dával tušiť, že je už asi v pokročilom štádiu tehotenstva. Mala totiž pod ním oblečené dvojo šiat a tri súpravy bielizne. Tmavozelený slamený klobúčik pripomínajúci čepiec si stiahla do čela, aby jej nikto nemohol vyčítať z očí, aká je vzrušená a prestrašená.
Všetky tri v tichosti čakali s očami upretými na dvere, čo sa zrazu otvorili, a vstúpil Arthur Conway. Jeho prvý pohľad patril manželke, ktorá mu povedala: „Arthur, potrebujeme nejaké peniaze.“
Vytiahol z vrecka kožený vak, odrátal na stôl päť zlatých dvadsaťšilingových mincí. Žena povedala: „S tým veru nevystačím. Dievčatá potrebujú veľa vecí.“
Opäť na ňu pozrel, pery sa mu odhrnuli, ale zuby mal zaťaté, keď prihodil ďalšie tri zlaté mince na stôl. Manželka ich pozbierala, vložila do peňaženky a strčila ju do svojej tašky s korálkami. Zrazu sa jej spýtal: „Ako dlho budete v meste?“
„Neviem, ako dlho nám to potrvá.“
„Nevodíš ma za nos, žena?“
„Ja že ťa vodím za nos, Conway? Počuli ste to?“ Zamierila k dverám a Jessie sa rozbehla za ňou.
Keď Agnes vychádzala z dverí, otec sa k nej zboka priblížil a skloniac sa k nej povedal: „Maj oči otvorené, dievča.“
Obrátila sa a pozrela mu do tváre: „Prečo myslíš?“ spýtala sa.
„Veď vieš prečo. Dobre ty vieš prečo.“
Keď vyšla z izby, dávala pozor, aby kráčala rovno. Prechádzali cez predajňu a Nan každej osobitne zakývala, ale ani jedna jej neodpovedala. Napokon boli na ulici zaliatej slnečným svetlom. Jessie si zrazu čosi zmyslela, čo prinútilo zastať matku i Agnes. Dievča sa zvrtlo a hľadelo na obchod a do oblokov nad ním.
„Vari si niečo zabudla?“
„Nie, vôbec nič, mama. Nič mi nechýba.“
Alice Conwayová pozrela z Jessie na Agnes, akoby chcela povedať, čo to má značiť? Agnes v rozpakoch jachtala: „My... my... myslím, že sa najprv zastavíme u Fenwicka.“ A zamierili tým smerom.
„To je ten obchod, kde si videla tie šaty?“
„Tak...“ Agnes na ňu pozrela, „tak sa mi vidí, že to bolo tu. No... možno to bolo iné oddelenie. Áno, dostaneme sa ta týmto priechodom. Istotne je to tu.“ Obrátila sa a pozrela na Jessie a v tom okamihu si významne pošúchala ukazovákom nos, akoby ju silne svrbel. Jessie znervóznela a povedala mame, akoby jej bolo naponáhlo: „Prepáčte... musím si odskočiť... na dámsku toaletu.“ „Kde je tu záchod?“
Teraz sa ozvala Agnes a ukázala prstom: „Aha, tam na druhej strane.“ Žmurkla na Jessie a súrila ju: „Tak už bež. Ä nebuď tam dlho.“ Jessie nezaváhala, obrátila sa a rýchlym krokom pripomínajúcim beh zamierila na toaletu. Agnes sa obrátila a prihovorila matke. „Hneď sme tam. Tak sa mi vidí, že je to na konci.“
Alice Conwayová ešte zaletela pohľadom ta, kde zmizla
