VERNE, JULESMORSKÁ OBLUDA
(Les Histoires de Jean-Marie Cabidoulin)
Mladé letá, Bratislava, 1985
edícia Knihy J. Verna
preklad Viera Štetinová
ilustrácie Milan Veselý
1. vydanie, 56.000 výtlačkov
66-207-85
dobrodružné, beletria, román,
156 s., slovenčina
hmotnosť: 280 g
tvrdá väzba s prebalom
Dej knihy sa odohráva na francúzskej veľrybárskej lodi Svätý Enoch, ktorej plavby sa ako svojej poslednej zúčastnil starý debnár Jean-Marie Cabidoulin. Cabidoulin bol však samá povera a postupne zdemoralizoval celú posádku svojím presvedčením, že loď sa stretne s obrovským morským netvorom, ktorý ju zničí. Táto predtucha sa v podobe neznámeho prírodného úkazu vyplnila v čase, keď loď súperila o úlovky s konkurenčnou anglickou loďou Repton.
XI - Medzi Angličanmi a Francúzmi
Ak sa niekedy mohlo prejaviť nepriateľstvo, čo vybičovalo nervy posádkam Reptona i Svätého Enocha, tak to bolo v plnej miere, ako iste uznáte, v nasledujúcej príhode.
Nedalo sa poprieť, že veľrybu zbadali najprv hliadky Svätého Enocha a že Francúzi ju začali prví prenasledovať. Bolo celkom jasné, že plavidlá veliteľovho zástupcu a oboch poručíkov sa vydali na lov veľryby o tri hodiny skôr. Keby ju boli chytili hneď, anglická loď, ktorá sa vtedy ešte nezjavila na šírom mori, by ju nikdy nebola spozorovala. Ale veľryba ušla na severovýchod, kde sa o dve hodiny neskôr vynoril Repton. A hoci už zviera prenasledovali francúzske pirogy, kapitán King dal spustiť na vodu aj svoje člny.
Ak aj veľrybu trafili súčasne dve harpúny, Angličanova sa jej zapichla do zadnej časti tela, tam, kde sa začína chvost, zatiaľ čo Ducrestova zasiahla ľavú hornú plutvu, prenikla až do srdca, následkom čoho zviera začalo chrliť krv.
Ak by naostatok obidve posádky pripustili, že by bolo správne rozdeliť úlovok na dve rovnaké polovice, každá z nich by si k takej koristi mohla len blahoželať. Ani Svätý Enoch, ani Repton neulovili v poslednej sezóne vráskavca, čo by sa k tomuto dal prirovnať.
Pochopiteľne, ani u Francúzov, ani u Angličanov nik s takýmto delením nesúhlasil. Pravda, jedna z harpún zranila veľrybu tak, že jej spôsobila smrť — bol to šťastný a veľmi zriedkavý zásah — ale druhá tiež trafila zviera.
Z tejto okolnosti vyplýva, že práve vtedy, keď sa Heurtauxovi chlapci chystali omotať lanom chvost veľryby, Strokovi námorníci sa pripravovali urobiť to isté. Zrazu Angličania zvolali akousi pomotanou francúzštinou, ktorej však Francúzi dostatočne rozumeli:
— Preč! Člny Svätého Enocha preč!
Poručík Allotte ich hneď zahriakol:
— Vy choďte preč!
— Táto veľryba nám právom patrí, — vyhlásil zástupca veliteľa Reptona.
- Nie! Je naša! My sme ju chytili! — zvolal Heurtaux.
- Priviažte ju! — zavelil Strok, čo vzápätí opakoval zástupca veliteľa Svätého Enocha. Piroga poručíka Allotta prirazila k obrovskému zvieraťu a priviazala ho. To isté urobili aj námorníci z Reptona.
Keby tri anglické a tri francúzske pirogy začali zároveň ťahať, zviera by nielenže nedopravili ani na Svätého Enocha, ani na Repton, ale ťahaním na opačné strany by pretrhli vlečné laná.
To sa po niekoľkých súčasných pokusoch naozaj stalo.
Teraz boli na tom úplne rovnako. Námorníci nechali prácu bokom a začali s člnmi manévrovať tak, aby sa dostali k sebe. Už sa takmer dotýkali.
Pri nálade, aká ich pochytila, dalo sa predpokladať, že posádky sa určite pobijú. Zbrane mali: náhradné harpúny, kopije, lopaty, nerátajúc vreckové nožíky, s ktorými sa námorníci nikdy nerozlúčia. Hádka by sa mohla zvrhnúť na bitku a mohla by tiecť aj krv, kým by prišli lode s posilou.
Vtom sa zástupca veliteľa Strok obrátil k Heurtauxovi, ktorého rečou plynne hovoril, zahrozil mu a nahnevane povedal:
- Akým právom nám beriete veľrybu, čo nám patrí? Varujem vás, že to nestrpíme!
- A na čom sa zakladá to vaše právo? — odvetil Heurtaux a dal dvom poručíkom najavo, aby ho nechali hovoriť.
- Zaujíma vás, na čom sa zakladá? — pokračoval zástupca veliteľa Reptona.
- Zaujíma!
- Teda na tom, že veľryba bola bližšie pri nás a že by ste ju neboli chytili, keby sme sa jej neboli postavili do cesty.
- Ale naše pirogy ju prenasledovali viac ako dve hodiny!
- Až po nás, pane! — zvolal Strok.
- No my sme ju zbadali prví, keď po vašej lodi nebolo ešte ani stopy!
- Čo na tom, aj tak by ste sa k nej neboli dostali tak blízko, aby ste ju trafili!
- To všetko sú len reči! — odsekol Heurtaux, ktorý sa už začínal rozpaľovat'.
- A napokon, veľryba nepatrí tomu, kto ju videl, ale tomu, kto ju zabil.
- Nezabúdajte, že naša harpúna vyletela skôr ako vaša! — trval Strok na svojom.
- Áno! Áno! — kričali Angličania a schytili do rúk zbrane.
- Nie! Nie! — zúrili Francúzi, hroziac námorníkom z Reptona.
Teraz by ich už Heurtaux nebol utíšil. Nebol by ich vládal zadržať.
Chlapi sa už-už chceli na seba vrhnúť.
