PETROV, REM VIKTOROVIČSFINGY 20. STOROČIA
(Sfinksy XX veka)
Obzor, Bratislava, 1977
Mir, Moskva, 1977
edícia Periskop
preklad Katarína Slivková
obálka Jozef Michaláč, Ján Meisner
1. vydanie, 6.216 výtlačkov
65-045-77
zdravie, alternatívna medicína,
232 s., slovenčina
hmotnosť: 334 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, prebal po krajoch ošúchaný
1,90 €
*zukol4*in **s4s**
Kniha o imunológii, o vede, ktorej sa podarilo zbaviť ľudstvo kiahní, moru, cholery, detskej obrny a iných ťažkých chorôb, a na dovŕšenie všetkých divov v našich dňoch vytvoriť živé "sfingy", poskytnúť chirurgom spôsoby ako prekonávať neznášanlivosť tkanív a zabezpečiť úspešnú transplantáciu.
Individualita nadovšetko
Za posledné dve desaťročia imunologickú podstatu odlúčenia tkanivových transplantátov všeobecne uznali a všetky aspekty odlučovacích procesov sú pod prísnou experimentálnou kontrolou.
Lesley Brent
Na jar roku 1969 mi volali zo štúdia populárno-vedeckých filmov a prosili ma, aby som s nimi prekonzultoval scenár filmu Rukami chirurga.
— Má to byť film o transplantácii orgánov a tkanív, — povedal autor scenára Nikolaj Grigorievič Šipkovskij, — a my by sme chceli, aby bolo v ňom z hľadiska imunológie všetko, ako má byť.
— Pokladáte to za také dôležité pri filme o chirurgii?
— Pochopiteľne, ved’ nebude venovaný chirurgickej technike ako takej, ale problematike transplantácie orgánov. Dnes nik nepochybuje o tom, že najväčšou prekážkou na tejto ceste je imunologická neznášanlivosť tkanív. Práve preto sa obraciame na vás. Z imunologickej stránky tam všetko musí sedieť.
Dobre mi padlo vypočuť si uznanie mojej vede z úst spisovateľa, človeka, ktorého povolanie je imunológii také vzdialené. Človek stretáva skôr ľudí, ktorí sa na transplantáciu dívajú ako na chirurgický problém.
— Keď sa tak seriózne staviate k tomuto problému, — povedal som, — stretnime sa v sobotu a pozrime sa na to.
V sobotu sme diskutovali o scenári. Nepamätám sa, či som mal nejaké vážne pripomienky, no vyslovil som niekoľko úvah o tom, ako tento film imunologizovať, ako ukázať odlúčenie transplantátu, aké bunky ho spôsobujú a ako ich ukázať.
Tu sa to všetko začalo. Najprv ma požiadali o pomoc pri nakrúcaní niektorých biologických objektov v štúdiu. Pomohol om. Potom ma poprosili, aby mohli v našom ústave nakrútiť zábery, ktoré ukazujú niektorú reakciu odlučovania. Potom Nikolaj Grigorievič usúdil, že by som mal divákom povedať niečo dôležité, napríklad ako sa lymfocyty vyporadúvajú s cudzími bunkami.
— Čo mám povedať? — pýtal som sa.
— Niečo, čo by nebolo banálne, no zároveň by tvorilo dušu otázky neznášanlivosti, jej prapríčinu, samu podstatu problému.
Veľmi dlho som sa zdráhal, lebo mi nemohlo prísť na um, čo sa dá povedať za pol druha minúty, a dlhšie držať v zábere človeka hovoriaceho o vede zákony filmu nedovoľujú. Divák sa začne nudiť.
Napokon som to vymyslel. Zdvihol som oči od mikroskopu, a hľadiac na blížiacu sa kameru, povedal som asi toto:
— Podľa všetkého existuje ešte nesformulovaný zákon ochrany biologickej svojráznosti. Len sa pozrite okolo seba: rastliny, živočíchy, človek — všetko živé žije tak, že sa navzájom nemieša. Každý živý organizmus má svoju individualitu, individuálne bielkovinové zloženie, je neopakovateľný a oddelený od iných. Jeho neopakovateľnosť celý život čosi chráni, čo mu nedovoľuje miešať sa s druhým, takisto nenapodobiteľným. A ak sa jeden život pokúša preniknúť do vnútorného prostredia iného života, narazí na prudký odpor. Bunky, tkanivá a bielkoviny dvoch cudzích životov sú nezlučiteľné. Jedna individualita sa chráni pred druhou. Taký je zákon. Vykonávateľ tohto zákona, imunita, je strážcom biologickej svojráznosti po celý život. Ochraňuje nás pred mikróbmi, pôvodcami nákazlivých chorôb. Pri transplantácii tkanív a orgánov kladie pred nás prekážku neznášanlivosti...
Pochopiteľne, tu som len zhrnul to podstatné: že každý organizmus je svojrázny a nenapodobiteľný. Nemal som kedy povedať, prečo, načo a či nás to prekvapuje. Ak sa bližšie nad tým zamyslíme, hádam to nie je nič prekvapujúce, skôr všedné. No toľko času som nemal. Teraz v knihe mám čas aj miesto, aby som porozprával o všetkom.
Začneme tam, že na otázku „Čo je imunita?“ dodnes najčastejšie dostávam odpoveď: „Odolnosť organizmu voči pôsobeniu mikróbov; úlohou organizmu je nepustiť, zničiť, vypudiť pôvodcov chorôb.“
No keď do organizmu, do jeho krvi, pod kožu, do svalov
