PRATOLINI, VASCOULIČKA CHUDOBNÝCH MILENCOV
(Cronache di poveri amanti )
Smena, Bratislava, 1962
edícia Máj (13)
preklad a doslov Ľudmila Peterajová
ilustrácie Vincent Hložník
obálka Miroslav Váša, Vincent Hložník
2. vydanie, 34.700 výtlačkov
73-030-62
beletria, román
388 s., slovenčina
hmotnosť: 423 g
tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu
0,50 € PREDANÉ
*zukol4* in **O2**
Na druhý deň bola nedeľa a „prorocký“ týždeň sa blížil ku koncu. V nedeľu mávajú budíky voľno. Ulice sa zametajú aj siedmeho dňa, ale Cecchi máva v maličkostiach šťastie: jeho voľný deň pripadá náhodou na nedeľu. Dnes sa ozve len budík manželov Carresiovcov, ale pre našu ulicu je to neskorá hodina: Beppino musí byť v reštaurácii o ôsmej. Keby sme chceli spomenúť a] budíky, ktoré zvonievajú medzi siedmou a ôsmou, museli by sme pridať do nášho zoznamu budík Macisteho a Bianchin, ktorá nechce zobúdzaním obťažovať macochu, hoci Clorinda je hore od tretieho kikiríkania Nesiho kohúta. (Tí, čo majú matky, nepotrebujú budíky: Carlino a Bruno dosial nikdy nezaspali.)
Ale v nedeľu budíky odpočívajú. Obyvatelia ulice del Corno v sobotu večer vrátia páčky na „ticho“, aby si ráno mohli trochu dlhšie pospať. Ulica je dlho opustená a slnko svieti už naplno, keď sa ženy objavia na zápražiach a v oblokoch. Prvé sa ukážu Clorinda a Armanda, ktoré chodievajú na omšu o siedmej. Dnes s nimi nie je Luisa, ktorá musí byť doma a opatrovať vnúča. Fidalma chodí dočasne namiesto nej upratovať k Panej. Potom sa ukáže Mária Carresiová, ktorá zametá schody, a o chvíľu po nej Clara. A už idú aj ďalšie ženy na nákupy. Staderini vystričí nos zo svojej „vyhliadky“ a prehodí pár slov s Nannim. Maciste sa ukáže holý do pása a zdá sa nám, že volá na svojho koňa: „Prídem o niekoľko minút.“ Ani Gemma dnes nešla do kostola: sľúbila zaťovi, že mu upečie múčnik podľa vlastného, osvedčeného predpisu. Má s tým plno práce, pretože Milena ju súri.
O deviatej Maciste češe koňa, Giordano a Gigi skáču po schodoch a Semira češe pri obloku malú Piccardu, ktorej umyla vlasy. Musetta a Adele sa stretnú u uhliara v ulici Mosca a naspäť idú spolu.
„Dieťa spáva celú noc.“ hovorí Aurorina sestrička. A aby bola dôležitejšia, zvolá: „Môj synovec je krásny ako Ježiško!“
„Dones ho na ulicu,“ vraví Adele, ktorá má už jedenásť rokov a začína dostávať ženské tvary.
A Musetta, inak veľká jazyčnica, trpí tým, že je nižšia než jej priateľka, hoci je od nej mladšia len o rok, nepremešká nijakú príležitosť, aby jej nedala najavo, že má viac rozumu.
„Myslíš si, že je to bábätko?“
„Trochu vzduchu mu predsa nezaškodí!“
„Rozhodli sme sa, že ho odo dneška budeme voziť do parku. Veď je na to navyknutý! Aurora tam s ním chodila každý deň!“
„Nenapísala vám ani riadok! Bola to naozaj naničhodnica!“ rozhorčila sa Musetta. A dodala: „Stavme sa, že dnes príde list!“
A pretože Ježiško prosí za deti u Boha Otca, ktorému ulica del Corno v týchto dňoch leží zvlášť na srdci, medzi deviatou a tri štvrte na desať je Musetta vyslyšaná. Na rohu ulice dei Leoni zjaví sa listár Mostriti, ktorý tiež býva v našej štvrti a pozná sa s ľuďmi z ulice del Corno. Vie teda, ktorý z listov, čo má v taške na remeni cez plece, môže našu ulicu prekvapiť. Nanni, vysedávajúci, ako vždy, rozkročmo na stoličke pred bránou, pozdravuje ho a vyzvedá sa, čo nesie. Listár odpovie:
„Dnešná pošta by sa dala vyvážiť zlatom !“
„Hádam nepísala Aurora?“ vyklonil sa Staderini z obloka.
„Čo?“ skríkla Luisa z kuchyne pod ním.
A pretože materská krv nie je voda, aj vdova Nesiová sa dovliekla k obloku. Celý rok ulicu nevidela. Je slabá a od slnečného svetla sa jej zakrúti hlava. Chytila sa obločnice a nehanbila sa zavolať:
„Pre Nesiovcov nič?“
„Ale áno. Písal aj váš synak ! Spusťte mi košík ! A mám list aj pre Paniu!“ volá listár, aby sa Gesuina ukázala.
Luisa vybehla na ulicu s vnúčaťom v náručí a menšie deti za ňou. Ide aj manžel a sťahuje si nohavice špagátom. Luisa plače i smeje sa, a nevládze ani otvoriť obálku. Urobí to namiesto nej Staderini, ktorý zbehol ako víchor až z najvyššieho poschodia.
